Veľký futbalista aj človek - taký je Antonín Panenka, jeden z najlepších hráčov minulého storočia.
„Vršovický dloubák“ za chrbát Seppa Maiera – moment, ktorým sa Panenka nezmazateľným písmom zapísal do histórie svetového futbalu.
Šport, ktorý miluje, vníma s odstupom času inak, no stále ho pozorne sleduje.
„V dnešnom futbale by som si asi nezahral,“ hovorí skromne pre TVNOVINY.sk Panenka, s ktorým sme sa v exkluzívnom rozhovore rozprávali, ako sa pozerá na futbal v súčasnosti, akých hráčov najradšej sleduje, či o jeho aktivitách, ktorými pomáha bývalým skvelým hráčom v neľahkých životných situáciách.
Pred necelými piatimi rokmi kolovali správy o tom, že ikonický Panenka leží v nemocnici a na JIS-ke ho udržujú pri živote pomocou prístrojov. Futbalový velikán bojoval s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, no dostal sa z toho.
Podľa vlastných slov sa mu odvtedy zdravotné problémy vyhýbajú a užíva si život na dôchodku: „Zdravý nebudem vtedy, keď nebudem môcť ísť na ihrisko. Futbal si zahrám už len sporadicky, ale baví ma golf, ten hrávam často,“ povedal na úvod rodák z Prahy.
Panenka počas aktívnej kariéry pôsobil 14 rokov v Bohemians Praha. V drese „klokanov“ sa stal legendou. Na sklonku kariéry sa pobral do Rakúska, kde najviac zápasov odohral za slávny Rapid Viedeň.
Bývalý futbalista, ktorý svojim umením s loptou na nohe lákal na tribúny tisícky zvedavých divákov, sa na život po kariére nesťažuje.
„Z peňazí, ktoré som zarobil v Rakúsku som si postavil dom, nemám sa na čo sťažovať, nie som náročný,“ s úsmevom poznamenal niekdajší famózny technik.
V dobe, keď bola generácia Panenku na výslní však vo futbale neboli také finančné možnosti ako dnes a futbalisti nedostávali lukratívne kontrakty. Množstvo hráčov si nedokázalo zarobiť toľko, aby z toho mohli ťažiť aj na športovom dôchodku.
Práve preto sa Panenka angažuje v nadácii, ktorá pomáha bývalým futbalistom v neľahkých životných situáciách.
„Ide hlavne o tých starších hráčov. V minulosti neboli také podmienky, aby sa hráči zaistili na vek, keď budú starí. My sa im snažíme pomôcť finančnou čiastkou aspoň na Vianoce, aby mali na lieky alebo na jedlo. Zabezpečujeme im aj operácie alebo rôzne pobyty. Jednoducho im chceme ten život trochu spestriť. Je tam celá rada ľudí, ktorí nemajú na to, aby žili nejak dôstojne,“ vysvetlil.
Následne poukázal na rozdiel medzi futbalistami a úspešnými olympionikmi.
„Športovci, ktorí v minulosti získali medailu na olympiáde, dostávajú dvakrát za rok od olympijského výboru nejakú finančnú dotáciu.“
Futbal sa od slávnych čias Panenku vyvinul míľovými krokmi vpred. Autor rozhodujúcej penalty z majstrovstiev Európy 1976 hovorí, že nevie, či by sa s jeho štýlom dnes presadil.
„Ja som bol technik, dnes je to fyzickejšie, oveľa rýchlejšie a priestoru je menej, neviem, či by som to zvládol,“ poskytol pohľad na súčasný trend najpopulárnejšieho športu na svete a dodal: „Futbal, ktorý hrala naša generácia, bol krajší a atraktívnejší.“
Aj napriek tomuto názoru však na dianie na zelených trávnikoch nezanevrel. Má svoje obľúbené súťaže, ktoré rád sleduje.
„Rád si pozriem španielsku ligu, nie iba Barcelonu alebo Real Madrid, aj iné tímy. V Španielsku sa vždy niečo nájde, čo je zaujímavé. A samozrejme sledujem Ligu majstrov, tam hrajú najlepšie svetové tímy, je sa stále na čo pozerať.“
Zároveň pozorne sleduje dianie aj na medzinárodnej úrovni. Panenka v krátkosti vyzdvihol náš národný tím a okomentoval aj svoju rodnú zem.
„Slovensko má teraz fantastickú generáciu. Česko je veľmi nevyspytateľné, dokáže zahrať veľmi dobrý zápas proti náročným súperom a naopak, proti papierovo slabším tímom sa trápi,“ pokračoval.
Vzápätí pochválil aj Lukáša Haraslína, ktorý už niekoľko rokov predvádza v drese Sparty Praha skvelé výkony: „Je výborný, má skvelé veci. Možno však vyniká aj preto, lebo jeho spoluhráči nemajú kvalitu ako on. Myslím si, že Spartu čoskoro opustí, bude o neho veľký záujem,“ myslí si Panenka.
Z klubových čias mu najviac utkveli v pamäti zápasy proti pražským celkom - Sparte, Slavii a Dukle: „V Bohemke sme sa na tieto zápasy tešili a najviac pripravovali,“ spomínal Panenka.
Pri otázke, aký moment z reprezentačných duelov mu dodnes rezonuje v hlave, vypichol dva okamihy. „Nebola to len penalta z Belehradu, ale taktiež môj prvý štart za národné mužstvo v Škótsku, v kvalifikácii na majstrovstvá sveta. Vtedy som bol ešte druholigový hráč, hral som najviac pred 15-tisíc divákmi a odrazu bolo okolo mňa 100-tisíc ľudí. Bol som tak roztrasený, že som sa nemohol ani poriadne sústrediť. Neskutočný zážitok,“ zalovil v pamäti.
Následne sa vrátil aj k ikonickému „dloubáku“, ktorým rozhodol o triumfe Československa vo finále majstrovstiev Európy v roku 1976 proti Nemecku.
„Ja som to vyhodnotil, že to bude najjednoduchší spôsob, akým dám gól. Ani mi len nenapadlo, že sa to zapíše do histórie a bude sa o tom rozprávať aj o ďalších 50 rokov,“ skromne skonštatoval.
Hral v dobe, ktorej kraľoval Pelé, krátko po ňom prerazil Maradona, no „Páňa“ má jasno v otázke, ktorých hráčov považuje za najvýnimočnejších.
„Messi a Ronaldo, tých som rád sledoval a fandil im, oni sú výnimoční, predbehli dobu a asi spadli z mesiaca. Je až neskutočné, ako futbalovo vynikajú nad ostatnými,“ vyzdvihol dvoch individuálne najúspešnejších hráčov v histórii a dodal: „Všeobecne preferujem futbalistov, ktorí hrali ako ja. Boli tvoriví, technickí, mali skvelú myšlienku, ktorú dokázali zrealizovať,“ uzavrela jedna z najvýznamnejších futbalových postáv Československa.
Sobotné (1. 3.) derby Slovana s Trnavou rozhodol famóznym gólom Azango. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
