Veci už mal v kufroch a v Saudskej Arábii dohodnuté bývanie i škôlku pre syna. Ešte v januári všetko nasvedčovalo tomu, že jeho sedemročná púť v Newcastli sa skončila. No svetový Martin Dúbravka potom životnou šnúrou „strakám“ vyzobal jedenásť víťazstiev v trinástich zápasoch a ak vo finále anglického pohára zdolá Liverpool, stane sa žijúcou legendou klubu a navždy vojde do dejín. A to vlani zvažoval koniec kariéry!
„Lenže z Premier League sa neodchádza,“ zavelil 36-ročný drič, ktorý si v živote ľahšie cesty nevyberá.
Minulý rok päť mesiacov bojoval so zákernou chorobou, sedel na tribúne, no teraz je opäť, ako druhý najstarší brankár súťaže, prvou voľbou v jednom z najambicióznejších klubov planéty.
„Nejde len o to, aby človek niekam odišiel. Snažím sa v zahraničí zanechať slovenskú stopu a otvoriť dvere ďalším. Ako krajina nemáme takú silu, aby nám pas pomohol presadiť sa. No robím všetko preto, aby som tento nonsens aspoň trochu pozmenil,“ dodáva „Heco“ – odhodlane, lojálne a s maximálnou pohodou.
Tú mu kedysi merali odberom krvi z ucha či dvojhodinovým skenovaním srdca. Nonstop číta knihy, chodil do hudobnej školy, prijali ho na dve univerzity, v počte čistých kont sedí v histórii Newcastlu na druhom mieste a dnes sa máloktorý gólman v Európe môže pochváliť lepšími štatistikami.
Slovenská jednotka v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk vysvetľuje mimoriadne hektické prestupové obdobie a mnoho ďalšieho.
Vianoce, okrem iného, bývajú o rozbaľovaní, no u vás tie posledné zrejme boli najmä o balení...
Všetko nasvedčovalo tomu, že sa budem sťahovať, takže áno, čo sa nejakej istoty alebo usadenia týka, neboli úplne také, ako by si človek predstavoval. Napriek tomu sme s rodinou prežili veľmi pekné sviatky.
Veci ste už mali v kufroch a 6. januára ste mali chytať premiérový zápas za Al Shabab. Newcastle za celých sedem rokov vždy spravil všetko preto, aby vás udržal a vy ste takisto nikdy nevolali po odchode. Kedy ste usúdili, že teraz nastal správny čas?
Už v októbri mi začali volať kluby, či mám záujem meniť pôsobisko. O to viac, keďže mi končila zmluva, respektíve stále končí. Vedeniu som začiatkom decembra povedal, že mám na stole oficiálnu ponuku zo Saudskej Arábie a pretože mi dovtedy nenavrhli predĺženie, zrejme odchádzam. Po zranení Nicka Popea som však dostal priestor v bráne, mužstvu sa začalo dariť a situácia sa pomaly začala otáčať.
Keď ste zraneného Nicka Popea nahrádzali v minulej sezóne, bolo to peklo. „Straky“ zažívali najhoršie obdobie pod Eddiem Howeom, prehrali sedem z ôsmich duelov a vy ste hneď v prvých dvoch museli čeliť 18 strelám. V tíme ste mali najlepšiu formu, no spoluhráči vás nepodržali, mužstvo hralo zle a kritika sa valila na vás. Keď sa Pope zranil teraz, v decembri, Newcastle za posledné štyri kolá získal len dva body. Nebáli ste sa podobného scenára?
Nie. V ušlom ročníku sme doplatili na nezohratosť a početné zranenia. Nechcem sa, samozrejme, vyhovárať, ale sám som chytal s vážnou chorobou a za päť kôl predo mnou zakaždým stála iná obranná štvorica. Stále si však myslím, že individuálne mi sezóna vyšla, no, bohužiaľ, nezbierali sme body. Svoj herný čas a priestor som sa však snažil využiť naplno.
Potom prišlo leto, EURO, a ja som absolútne netušil, aká bude moja budúcnosť, a pretože chýbali indície, že by som v klube mal zotrvať aj po uplynutí súčasného kontraktu, začal som na sebe makať ešte viac, aby som sa dôkladne pripravil na novú výzvu. Na začiatku decembra všetky okolnosti signalizovali, že ma v Newcastli čakajú posledné týždne.
Siedmeho januára, po výhre nad Arsenalom, ste trávnik opúšťali posledný a so slzami v očiach fanúšikom hlučne skandujúcim vaše meno mávali. Aj svetové médiá si kládli otázku, či na rozlúčku. Prvý semifinálový zápas Ligového pohára mal byť skutočne vaším posledným, však?
Mal. Debata s Al Shababom bola veľmi otvorená, chceli, aby som sa hneď v prvý týždeň nového roka dostavil do Rijádu a uzavrel kapitolu. No ja som sa z Newcastlu nikdy nijako nehrabal, som tu sedem rokov a cítim sa tu ako doma. Lenže človek musí rešpektovať, že starne a zmluvy majú dátum spotreby, zároveň myslieť na rodinu a zvážiť, či a na akej úrovni si môže predĺžiť kariéru. Potreboval som si toho vyhodnotiť veľmi veľa.
Nakoniec Newcastle zaujal jasný postoj – Odkedy si nastúpil, dynamika tímu sa zmenila. Chceme, aby si zostal! – tým sa nesnažím povedať, že naša forma je len mojou zásluhou, no veľmi ma teší, že som práve ja mohol byť pri tom, ako mužstvo začalo zbierať body, stúpať na vyššie priečky a postúpilo do finále Carabao Cupu.
Už som mal zbalené a vidíte, stále som tu. Dva dni po prvom zápase s Arsenalom sme začali riešiť predĺženie kontraktu a všetko nasvedčuje tomu, že sa dohodneme.
Podľa britských expertov ste pre „The Magpies“ ako zjavenie. Rok 2024 ste končili azda životnou formou, minimálne najlepšou od vášho príchodu na St James' Park, a 2025 ste tak museli začínať poriadnou dilemou. Päť dní po (ne)rozlúčkovom zápase s Arsenalom ste Newcastlu vychytali aj postup do šestnásťfinále FA Cupu a z tribún bolo i v telke jasne počuť jednohlasnú žiadosť – Martin Dúbravka, chceme, aby si zostal! Aj toto zavážilo?
Samozrejme, takáto podpora fanúšikov a spôsob, akým mi ju vyjadrili, sú pre mňa všetkým. Tieto okamihy si budem bezpochyby pamätať do konca života. Nesmierne si to cením.
No ono to vlastne nebolo až tak o mojom rozhodnutí. Stále som viazaný zmluvou, a hneď ako sa môj zamestnávateľ, teda Newcastle, rozhodne ma neuvoľniť, musím to rešpektovať. Áno, niekto by možno, keby mal pred sebou zaujímavú ponuku zo Saudskej Arábie, volil agresívnejší prístup, ale mám dve deti a sme tu doma, hoci situácia vôbec nebola jednoduchá.
Uvidíme, akým smerom sa uberie moja kariéra, zatiaľ som nič nepodpísal a za roky už viem, že udiať sa môže čokoľvek. Mám 36, a ak sa aj dohodneme na predĺžení, v lete ma čaká podobná dilema. No koniec ešte rozhodne nechystám.
Al Shabab váš príchod bral ako hotovú vec, v Saudskej Arábii ste podľa vlastných slov mali už vybavené víza, poistenie, bývanie aj škôlku pre syna. Na ostrovoch ste napokon zostali na výslovné želanie trénera Howea. Ten sa v minulosti viackrát vyjadril, že je preňho prvou voľbou Nick Pope. Myslím, že ste podali až priveľmi dobré výkony na to, aby sa boj o jednotku opäť aspoň neotvoril.
Shabab na môj prestup naozaj tlačil. Jednal rýchlo, korektne, mal evidentný záujem, čo mi, samozrejme, veľmi lichotilo, ale nechal som to na Newcastle, ako sa zachová a rozhodne. Stále som mal platnú zmluvu v Anglicku a tak som k tomu aj pristupoval. Saudi robili všetko preto, aby som transfer odklikol čo najskôr, no povedal som im to isté – stále som hráčom Newcastlu a hneď ako usúdia, že ma nepustia, treba to rešpektovať. Nechcel som po siedmich rokoch odísť štýlom, ktorý by spálil všetko, na čom som tu pracoval. A to je možno jeden z dôvodov, prečo mi ponúkli nový kontrakt.
Nejde len o to, aby človek niekam odišiel. Snažím sa v zahraničí zanechať slovenskú stopu, možno otvoriť dvere ďalším, nie je nás veľa, veď v Premier League som momentálne jediný. Preto ma teší, že hoci je Pope späť, naďalej chytám ja a dúfam, že to tak zostane čo najdlhšie. S trénerom sme sa rozprávali trikrát a povedal, že o mňa prísť nechce, čo sa skutočne počúvalo príjemne. A myslím, že športový riaditeľ či ďalší to vnímajú rovnako – vyhodnotili, že ma momentálne potrebujú.
Áno, jediné, po čom som túžil, bola možnosť reálne sa pobiť o post jednotky. Po športovej stránke, žiadnej inej. Nežiadal som garanciu, nekládol podmienky, iba chcel šancu. Keď Nick prišiel do klubu, získal pozíciu takpovediac bez boja a ja som pár mesiacov hosťoval v Manchestri. Ste hráčom roka a zrazu sa ocitnete na tribúne, to s vami zamáva. Ale táto etapa je našťastie za mnou. Zatiaľ môžem prezradiť asi toľko.
Teda je pravdepodobné, že namiesto odchodu do Saudskej Arábie budete opäť jednotkou v Premier League, v jednom z najambicióznejších klubov sveta. K tomu (ak nerátame súboj so City) trinásť zápasov, jedenásť víťazstiev, len desať inkasovaných gólov, zákrok mesiaca v Premier League a životná šnúra – deväť výhier v rade. Inými slovami – chytáte svetovo a máloktorý brankár v Európe má momentálne lepšie štatistiky. Vyhlásili ste, že zotrvanie v Newcastli považujete za svoje osobné víťazstvo. Ako sa momentálne cítite?
Výborne. Na ihrisku si užívam každú minútu. No či som prežíval ťažšie obdobie alebo sa viezol na dobrej vlne, ako teraz, k veciam som vždy pristupoval rovnako. Pridal som, zapracoval na sebe a verím, že faktory, ktoré ste vymenovali, mi pomôžu, aby som medzi žrďami vytrval aspoň do konca sezóny, to je moje zbožné prianie. Na príležitosť som čakal dlho, teraz sa jej musím chopiť – presvedčiť trénera, že chytať si stále zaslúžim.
Podstatné je, že som mužstvu pomohol splniť cieľ, aký sme si vytýčili – postúpiť do finále Ligového pohára. Sme tam, môžeme dosiahnuť krásny úspech a otvoriť si dvere do európskych súťaží. Už zostáva len zvíťaziť.
Vo finále rovnakého pohára ste boli aj pred dvoma rokmi. No nemohli ste nastúpiť a zároveň, nech by sa súboj skončil akokoľvek, mali ste istú trofej. Víťaznú medailu vám napokon vešali na krk ako hráčovi prehratého tímu. No to zrejme nebola tá pravá radosť, však?
Nebola. Celé finále bolo veľmi zvláštne a nepríjemné. Napriek tomu, že od môjho hosťovania v Manchestri United prešli tri mesiace, ľudia ma stále vnímali ako nejakého zradcu, toho na druhej strane. Prišlo mi mnoho správ, nech medailu vrátim, no mňa samého šokovalo, že mi ju vôbec poslali. Ale na druhej strane, v danom ročníku pohára som za nich odchytal dva zápasy, bolo to ich rozhodnutie.
Jasne som sa však vyjadril, že si prajem, aby trofej získal Newcastle, lebo päť a pol roka na St James' Park sa nedá porovnávať s polrokom na Old Trafford. Vážne som si prial, aby tu ľudia mali čo osláviť, pretože na úspech čakajú už veľmi dlho a toto bola skvelá príležitosť. No keď sme inkasovali, cítil som, ako na mňa zazerá 30-tisíc pohľadov.
Všetko si môžete vynahradiť už o mesiac. „Straky“ domácu trofej dvíhali nad hlavu naposledy v roku 1955, teda veľmi dávno. Ak by ste proti Liverpoolu prepísali históriu, váš status žijúcej legendy klubu by už nikdy nikto nespochybnil.
Ak to verejnosť skutočne vníma tak, ako ste povedali, som nadšený. Ale žiadny tlak. Asi som dospel do veku, keď si i veľké zápasy vyslovene užívam. Vážim si, že ich môžem hrať, že môžem byť v najlepšej lige na svete. A chcem z toho vyťažiť maximum.
Britské médiá tvrdili, že aj keby ste do leta nastupovali len minimálne, zostať v Newcastli bolo z futbalového hľadiska správne rozhodnutie. Akoby sa pri tej vete vynárali vaše slová spred Eura – že v Anglicku, čo sa brankára týka, rozhoduje pas.
Bohužiaľ, bolo a stále to tak je. Zažil som to ja, zažil to Marek Rodák, na ktorého som pred Eurom narážal. Ako krajina dodnes nemáme takú silu, aby nám pas pomohol presadiť sa. No robím všetko preto, aby som tento nonsens aspoň trochu pozmenil. Možnosť odísť sa už párkrát naskytla. Ale aj z tohto dôvodu som si vždy vybral výzvu pobiť sa o svoju pozíciu. No, samozrejme, musí to byť v klube, kde sú vaše šance reálne.
Mám vek, tu to tak nazývajú, športového veterána a pred sebou posledné roky kariéry. Ale ešte sa rozhodne nechystám niekde stotožniť s postom druhého, nedajbože tretieho gólmana.
Nie ste človek, ktorý by sa rozhodoval na základe financií, no predsa – lukratívnejšiu ponuku, než bola tá od Arabov, ste ešte asi neodmietli, však?
To teda nie. Z finančného hľadiska by som si určite polepšil. No ako hovoríte, nikdy som sa neriadil peniazmi, možno preto mi to futbal neskôr trochu vrátil. Prestup zo Žiliny do Dánska alebo odtiaľ do Liberca mi rozhodne nezaručoval životnú istotu, ale zo športového hľadiska som sa lepšie rozhodnúť nemohol. Mojou prioritou bolo chytať, postúpiť do európskych súťaží, predviesť sa na medzinárodnej scéne a posunúť sa ďalej. Podarilo sa, všade.
Posledný rok a pol bol síce ako na hojdačke, no to k futbalu patrí. V Premier League pôsobím už takmer sedem rokov, z toho drvivú väčšinu ako hráč základnej zostavy. A to si extrémne vážim.
Legendárny Pavel Nedvěd musel nástojiť. Veľmi vás chcel podpísať už v roku 2019, ako športový riaditeľ Juventusu.
(Úsmev) Boli aj také špekulácie. Mal som veľmi vydarený ročník, stal som sa hráčom severného regiónu, zároveň dve sezóny som nevynechal zápas a kluby videli, že sa na mňa dá spoľahnúť, aj čo sa minutáže týka. No vtedy mi Newcastle, ako prvému, ponúkol šesťročný kontrakt. Trénoval nás Rafa Benítez, veľká škola, stále sme v kontakte. Bol som v najlepšej lige sveta, užíval si každý jeden deň a absolútne som nemal záujem meniť. Ale komunikácia s Pavlom Nedvědom tam bola, áno.
Teraz sa stal športovým riaditeľom Al Shababu a musím povedať, že ma veľmi prekvapil. Saudi na mňa čakali šesť alebo sedem týždňov s presvedčením, že transfer sa podarí. No on napriek všetkému zachoval pokojnú atmosféru, chápal ma, rešpektoval moje rozhodnutie a zaželal mne i klubu všetko dobré. Klobúk dole, neskutočný charakter.
Podľa agenta Davida Zíku sa na vás každé prestupové obdobie vypytujú kluby z piatich najlepších líg sveta. Január zrejme nebol výnimkou. Zvažovali ste aj iné ponuky, alebo od začiatku ste mali jasno, že ak odchod, tak jedine do Saudskej?
Rôznych „poloponúk“ bolo mnoho. Kluby skúšajú, volajú, zisťujú, no takých záujmov, keď sa ktosi len pýtal a k reálnej ponuke napokon nedošlo, som zažil už veľa. Zaoberám sa len tými, čo ležia na stole, a taká prišla z Al Shababu. Veľmi konkrétna a finančne určite zaujímavejšia oproti tomu, čo mám tu. No všetko som nechal na Newcastle. Navyše, z Premier League sa neodchádza, určite nie, keď tu máte možnosť zotrvať.
Situácia sa v lete môže zopakovať, lebo ak sa aj dohodneme na predĺžení, nepredpokladám, že takom rapídnom, aby som tu mohol byť do štyridsiatky. Už teraz je odo mňa v lige spomedzi brankárov starší iba Fabianski, čo v môj prospech príliš nehrá. Budeme si musieť sadnúť a zvážiť, čo je pre obe strany najlepšie. Ale to už predbieham. Teraz je prioritou, aby sme sa dohodli.
Fabrizio Romano v januári písal aj o záujme z MLS, iné médiá spomenuli i Messiho Inter Miami. Informovali pravdivo?
Nie. Akési oťukávačky s americkými klubmi boli, ale asi rok dozadu. Som dosť prekvapený, že správy o MLS publikoval práve Fabrizio, dokonca písal, že ide o hotovú vec. Nie je ľahké, keď sa mesiac každý rozhovor točí len okolo vašej budúcnosti, chápem to, ale na povrch vychádzali veľmi nepravdivé informácie. A predovšetkým zdroj ako on by si ich mal overiť.
Váš agent tiež vlani povedal, že pokiaľ ide o kvalitu, tak Premier League môžete pokojne chytať ďalšie štyri či päť sezón. Ide vraj len o to, či budete mať psychickú chuť pokračovať. Máte, respektíve, nadobudli ste ju opäť?
Mám, hoci som takto pred rokom päť mesiacov bojoval s mononukleózou. Fyzickú aktivitu som zvládal horko-ťažko, po každom zápase ma tri - štyri dni trápili štyridsiatky teploty. A keď choroba konečne prešla, nemal som príliš chuť pokračovať ďalej. Dokonca som si myslel, že v lete ukončím kariéru. Našťastie prišlo EURO, výborná partia a nádherná etapa, čo mi mentálne neskutočne pomohlo. Načerpal som energiu, pookrial, nadýchol sa, no stále netušil, čo ma čaká v Newcastli, keďže podpísali dvoch nových brankárov. No po návrate zo šampionátu ma tréner uistil, že na mojej pozícii sa nič nemení a naďalej budem dvojka za Nickom. Bol som trochu skeptický, ale nakoniec sa ukázalo, že jeho slovo platí.
Ako blízko ste teda v lete boli k odchodu? Spomínal sa Celtic Glasgow i riadny záujem z Premier League.
Špekulovalo sa o Leicesteri, o Celticu, takže nejaké ponuky boli, no veľmi konkrétnu debatu som mal so Southamptonom, keď mi volal tréner Russel i tamojší kouč brankárov. Predostreli mi svoje plány, povedali, ako chcú hrať, že som pre nich jasné číslo jeden a že chcú, aby som prišiel čo najrýchlejšie, hoci majú problém podpisovať hráčov za veľké peniaze. A týždeň nato priviedli Aarona Ramsdalea, anglického reprezentanta, za 18 miliónov. To ma znova len utvrdilo v tom, akú silu má pas.
V lete sa tiež ozval Shabab, no hneď ako som sa na sústredení v Japonsku pripojil k tímu, Newcastle povedal, že už je neskoro, lebo potrebujú zastabilizovať súpisku.
Zvažujete v budúcnosti návrat na Slovensko? Povedzme pod Dubeň, no možnosť podpísať vás by určite rezonovala i v Slovane.
Nad takou alternatívou som zatiaľ neuvažoval, aj pre zahraničné ponuky ambicióznych celkov. Stále cítim, že niekde môžem byť hlavnou postavou. Zatiaľ ňou som v Newcastli, čo mi, verím, ešte chvíľku vydrží.
Do zahraničia som sa dostal relatívne neskoro, do Premier League obzvlášť. Žilinu som v 24 rokoch opúšťal z vlastného presvedčenia, pod Dubňom som vyhral všetko a potreboval sa posunúť ďalej. Toto rozhodnutie aj s odstupom času vnímam ako správne. Pánovi Antošíkovi som ho oznámil osobne, čo si veľmi vážil, napriek tomu bol môj odchod taký, nazvime to, horko-sladký.
Trošku ma odrádza i to, čím si prešiel Maťo Škrtel alebo iní hráči, ktorí pre Slovensko spravili veľa. Jasné, ide o individuality, nie všeobecný charakter slovenských fanúšikov, len sa s tým u nás človek stretá, žiaľ, až pričasto. Možno preto napríklad Marek Hamšík radšej ukončil kariéru.
Keď sme pri Slovensku, čo vravíte na progres a výkony Mareka Rodáka, Dominikov Greifa a Takáča, ale aj Ľubomíra Belka?
Iba superlatívy. Hoci sa snažím udržať si čo najlepšiu výkonnosť a verím, že mužstvu stále mám čo ponúknuť, uvedomujem si, že v repre nemôžem byť donekonečna. Chalani ma svojou kvalitou naozaj tešia a dokazujú, že ľudia na Slovensku robia dobrú robotu. Marek pravidelne chytáva v Saudskej Arábii, Domino Greif v Malorke, Domino Takáč sa úžasne predviedol v Lige majstrov a Ľubo je kapitán dvadsaťjednotky, čo hovorí samo za seba. Národný tím na brankárskom poste potrebuje stabilitu. Ja dúfam, že sa tam ešte nejaký čas udržím, no som veľmi rád, že aj do budúcna bude z čoho vyberať.
Už len, aby vážnosť slovenského pasu vo svete trochu vzrástla...
Robíme na tom (úsmev). Aj majstrovstvá Európy boli, myslím, jasným odkazom, že s nami treba počítať. Máme výborného trénera so skvelým štábom, chalani dozreli, sú v ideálnom rozpoložení. Verím, že nás čaká pekné obdobie. A že uspejeme aj v kvalifikácii na MS.
Ešte raz si vypočujte trefné slová Martina Dúbravku po postupe do osemfinále majstrovstiev Európy:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
