Z Podbrezovej si ho vybrali do jednej z najprestížnejších líg sveta, no rýchlo ho poslali na ťažkú misiu do Poľska. Zahral si Európu a vypýtal si pozvánku do reprezentácie, no v zime si od trénera viackrát vypočul „nie“. Pod heslom „krok vzad, aby ste mohli urobiť dva kroky vpred“ sa teraz mladý talent na jar vracia domov, aby opäť zažiaril a spravil ďalšie kroky k sne o Lige majstrov či o stálej miestenke v reprezentačnom drese.
Peter Kováčik patrí medzi najzvučnejšie mená, ktoré počas aktuálneho prestupového okna prišli do Niké ligy. Potenciálna budúcnosť pravého kraja obrany slovenskej reprezentácie sa po hosťovaní u poľského majstra vracia naspäť do Podbrezovej, kde po polroku zahraničných dobrodružstiev plánuje opäť hrať v základnej zostave a upútať pozornosť trénera národného tímu Francesca Calzonu.
So stále iba 23-ročným ofenzívnym pravým bekom sme sa tak pred jeho jarou naspäť v domácej súťaži porozprávali, aby sme zistili, čo ho motivovalo k návratu domov, čo je jeho ambíciou v drese Podbrezovej a či si trúfa v reprezentácii obsadiť post, ktorý dlhočizné roky zastával legendárny Peter Pekarík.
V lete ste sa presunuli do Coma, tímu slávnej Serie A, no už po niekoľkých týždňoch vás vyslali na hosťovanie. Vybrali ste si Poľsko a konkrétne rovno obhajcu tamojšieho titulu - Jagielloniu. Aké ambície ste si vytýčili pred začiatkom pôsobenia v Bialystoku?
Mal som jasne stanovené ciele. Chcel som hrať – veď keď ide hráč na hosťovanie, ide tam najmä pre získanie väčšej hernej praxe. Prichádzal som tam však ako pravé krídlo, pozícia, ktorú som nikdy poriadne nehral, a nakoniec to tak aj skončilo a presunuli ma na pravého beka. Klub však mal v obrane osvedčenú partiu, ktorú tréner nerotoval, a to pre mňa predstavovalo problém.
Spočiatku vás Jagiellonia dávala hrať pomerne často – do väčšiny zápasov ste naskakovali približne v 60. minúte. Boli ste spokojný so začiatkom v Poľsku?
Zo začiatku to bolo super. Prvé zápasy som odohral 30 minút, v jednom som nastúpil aj v základnej zostave, dokonca som si zahral aj v pohárovej Európe a odohral jeden polčas v derby proti Legii Varšava. Po novembrovej reprezentačnej prestávke sa to však začalo meniť. Tréner ma prestal využívať a posledných sedem zápasov jesennej časti som už ani nevkročil na trávnik.
Dal vám tréner nejaké vysvetlenie?
Podľa toho, čo som počul, som jednoducho nezapadol do jeho formácie. Potrebovali čistého pravého beka a pravé krídlo, a ja som akoby niečo medzi tým. Tréner tak nemal pre mňa post, na ktorom by si ma vedel predstaviť v základnej zostave.
Ako ste však spomenuli, zahrali ste si aj v Konferenčnej lige, priamo na ihrisku slávnej Kodane. Zrejme tak predsa nemôžete úplne ľutovať toto hosťovanie?
Presne aj preto vôbec neľutujem, že som do Bialystoku išiel. Nastúpiť na vypredanom Parkene, pred 30-tisíc ľuďmi, bol naozaj zážitok. Navyše sme ten zápas vyhrali gólom v 97. minúte a aj ja som zahral veľmi solídne.
Ako veľký kariérny cieľ mám vytýčené raz nastúpiť v Lige majstrov. Toto chutilo ako prvý, menší krok tým smerom. Celkovo pre kariéru je veľmi podstatné ísť von do zahraničia, vyskúšať si viac súťaží a klubov, pretože vo všetkom sú lekcie a skúsenosti.
Bolo v pôvodnom pláne ísť hosťovať iba na polovicu sezóny, alebo to rozhodnutie prišlo až cez zimu?
Nielen na polovicu sezóny, dokonca to bolo tuším hosťovanie s opciou na trvalý prestup. V zime sa to však vyvŕbilo tak, že sám som začal iniciovať, aby sme to hosťovanie ukončili, pretože sa mi nechcelo ďalších niekoľko mesiacov len čakať, či sa pravý obranca zraní a tréner mi dá konečne väčšiu šancu.
Nemrzelo vás, že opúšťate klub, ktorý bude na jar bojovať v Európe a je kandidátom na poľský titul?
Boli to veľmi zmiešané pocity. Nielen pre tie veci čo menujete, ale zároveň som aj dobre zapadol do kabíny, bavilo ma to s chalanmi a užíval som si aj život a ligu v Poľsku. Rozhodol som sa však dať najvyššiu prioritu tomu, aby som jednoducho hrával.
Bola Podbrezová jasnou voľbou na jar alebo ste mali aj nejaké iné ponuky?
Toto úprimne neviem, riešil to najmä môj agent, takže o konkrétnych ponukách nemám prehľad. Trocha sme aj nestíhali pred koncom prestupového obdobia v Taliansku, čo tiež zohralo rolu.
Vo finále mi však Podbrezová ponúkla presne to, čo teraz potrebujem. Možno som aj chvíľu váhal, no nakoniec som si pomyslel, že nad čím rozmýšľam, potrebujem predsa priestor sa naplno ukázať, a tak som prikývol.
Po návrate ste hneď pri debute kopali dôležitú penaltu v kritickom momente. Vypýtal ste si loptu, alebo sa na vás tréner a spoluhráči prirodzene otočili?
Bol to vypätý moment, lebo penaltu sme zahrávali na dvakrát v úplnom závere zápasu. Najskôr som nemal byť strelcom ja, ale keď sa opakovalo, dostali sme pokyn z lavičky, aby som to zobral na seba.
Zavážilo to, že som už v minulosti nejaké podobné penalty úspešne premenil. Samozrejme, toto bola naozaj stresujúca situácia, takže dalo mi to zabrať, ale vďaka Bohu to vyšlo a bol z toho tak napokon celkom pekný debut.
Cítite, že v Podbrezovej na vás hneď pozerajú ako na lídra, akoby ste ani nikdy neodišli?
Myslím, že áno. Je tu dosť nových chalanov, no pevný základ zostal a cítim sa byť dôležitou súčasťou kabíny. Pevne verím, že to tak bude aj na ihrisku a ukážem naplno, čoho som s loptou schopný.
Poznáme niekoľko prípadov, keď hráč odišiel z našej ligy do zahraničia, nevyšlo to, no vrátil sa a opäť sa naplno rozbehol. Najlepším príkladom je asi David Strelec. Dúfate, že využijete túto jar v Podbrezovej aspoň tak dobre, ako on využil svoj návrat na Tehelné pole?
Určite v niečo také dúfam. Poviem to otvorene - vo futbale mám veľké ambície a viem, čo môžem dokázať, len si musím prekliesniť cestu. Mám už 23 rokov, starý nie som, no treba robiť kroky vpred a hoci pre mnohých môže toto vyzerať ako opak, verím, že vo finále sa to vyplatí a ukáže ako správna voľba.
Mám, samozrejme, aj nejaké ambície na túto jar, či už čo sa týka gólov a asistencií, alebo aj tímových. Chceme top šestku a potom v nej zahrať lepšie ako minulý rok, tentokrát vyhrávať ťažké zápasy. Dám do každého duelu sto percent, pretože nikdy neviete, v ktorom zápase sa viete predať.
Keď už hovoríme o cieľoch, patrí medzi ne aj prepracovať sa na marcové reprezentačné zápasy v Lige národov a najmä na súpisku Slovenska pre jesennú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta 2026?
Tá jeseň určite áno, hoci skôr ako cieľ je to momentálne sen. Už minulú jeseň som bol blízko premiéry. Posledné mesiace som však nehrával pravidelne a momentálne nie sme s trénerom Calzonom v kontakte. Na jar by som rád nabral formu a opäť s ním nadviazal kontakt. Dúfam, že ho postupne presvedčím a napokon sa stanem aj pravidelným členom jeho súpisiek.
Vaše meno sa počas minulého roka často skloňovalo aj ako potenciálna náhrada Petra Pekaríka na pravom kraji reprezentačnej obrany. Trúfali by ste si stať sa novou jednotkou na Pekyho pozícii?
Určite si trúfam. Keby poviem nie, tak by som nemohol mať také ciele a ambície, aké v kariére mám. Samozrejme, Peky je fantastický hráč aj človek, nahradiť ho bude zložité pre kohokoľvek. Každý však vie, že už má svoj vek a nemôže tam byť navždy. Pevne preto verím, že si počkám na svoju šancu, chytím sa jej a ideálne sa jej už nepustím.
Pozrite si zostrih zo zápasu 20. kola Niké ligy, v ktorom Podbrezová porazila AS Trenčín.
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
