Mal slzy v očiach, bol dojatý, musel prežívať len ťažko opísateľné pocity. Spoluhráči ho stískali, otec mu dal bozk na čelo, vypredané tribúny v stoji tlieskali. Vladimír Weiss mladší viackrát vyhlásil, že táto sezóna bude poslednou. Jeho odchod z ihriska v 63. minúte pripomínal rozlúčku. Rozhodol sa skončiť proti tímu, v ktorom to vlastne celé začalo?
Na rozcvičku vyšprintoval prvý, plne sa koncentroval. S úsmevom zamával do publika, pozdravil realizačný štáb Manchestru City, azda starých-známych z detstva.
Len čo pod hviezdami Bratislavy (a na Tehelnom poli premiérovo) doznela ikonická melódia Ligy majstrov, nasadil jasle Philovi Fodenovi a vytvoril možno najväčšiu šancu Slovana. Podržal loptu, rozdával prihrávky, dovolil si kľučkovať.
Aj keď ležal a bolestivo sa držal za stehno, jasne ukazoval, že nechce striedať. A hoci mu nie všetko vyšlo podľa predstáv, na ihrisku proti svojmu materskému klubu a zrejme najlepšiemu tímu sveta nechal všetko, srdce obzvlášť. Bol to stret dvoch neporovnateľných vesmírov. No predsa ich čosi spájalo.
Vladimíra Weissa mladšieho po záverečnom hvizde (0:4) objímal i Pep Guardiola.
„Keby som si zo Slovana mohol do City vziať jedného hráča, okamžite by som podpísal jeho,“ netajil na pozápasovej tlačovke tréner trénerov, majster svojho remesla.
Šéf domácej lavičky nechal syna na trávniku niečo vyše hodinu. Kapitán „belasých“ v 63. minúte odovzdal pásku Guramovi Kašiovi a vykročil k striedačke. Plný štadión cítil, že schádza legenda. Bolo to naposledy? Videli sme posledný tanec?
„Vladko sa vyjadrí sám, povie vám ostatné veci, nechcem to teraz veľmi rozvíjať. Ale skôr áno ako nie. Prepáčte, som dojatý a unavený zároveň,“ ťažko pred kamerami skladal vety Vladimír Weiss starší.
„Som jeho tréner, jeho otec... A je mi ťažko. Na zápas sa tešil, samozrejme, veď v City vyrastal, prežil mladosť, stal sa tam z neho dospelý muž. Bolo to ťažké, ale krásne obdobie. Dnešok si užil, hral proti svojim. Uznal ich kvalitu, vravel mi – oci, tak to sú hráči! Ďakujem všetkým, ktorí mu v Manchestri pomáhali pri vývoji. No všetko sa raz začína a raz končí. To je aj môj prípad, aj jeho. On sa k svojej budúcnosti vyjadrí sám. A ja v priebehu niekoľkých dní takisto uvidím, čo sa udeje,“ dodal s úprimným úsmevom i gučou v hrdle.
Že sezóna 2024/25 bude preňho poslednou, Weiss ml. potvrdil opakovane. V utorok sa pred mikrofóny síce nepostavil, no všetko nasvedčuje tomu, že aj keby v nej Slovan obhájil titul, on už k svojim piatim šiesty nepridá. Aj slová Pepa Guardiolu, s ktorým sa 34-ročný driblér hneď po zápase zhováral.
„Poznám ho ešte z Kataru. Rozprávali sme sa a dnes to bol jeho posledný zápas, viem to. Pozval som ho k nám, na návštevu, pozrieť Manchester. Boli by sme veľmi radi, ak by sa stal súčasťou klubu. Pýtal som sa ho, čo bude ďalej, odvetil – možno trénerská kariéra? Uvidíme,“ prekvapil charizmatický kouč „Citizens“.
Futbalisti ako on nepadajú z jabloní, rozhodne nie na Slovensku. Ak hráčsku etapu predsa len zavŕši ešte skôr, než avizoval, mnohým bude clivo. Na druhej strane – skončiť tam, kde to celé začalo a krásnou symbolikou uzavrieť kruh? Ani Hans Christian Andersen by nevymyslel rozprávkovejší koniec.
Otec mu v pätnástich o ponuke zo City povedal na eskalátore, prvú zmluvu podpisoval s nohou v sadre. Neskôr v prestížnej akadémii, medzi spoluhráčmi z dvanástich rôznych krajín, vyrástol na lídra. S psychikou a vlastnosťami, aké sa u dorastenca len tak nevidia.
„Vlado bol najvýnimočnejší v celej akadémii, minimálne po technickej stránke, na sto percent. Také veci s loptou nevedel nik, ostatní k nemu vzhliadali, nikto sa mu nevyrovnal. Ak aj niekedy nedal gól, vždy na nejaký aspoň prihral. V klube mal neskutočnú pozíciu. Samozrejme, z času na čas mu tréner i vynadal, nech neberie toľko na seba, no hneď ako začal kľučkovať, všetci iba tlieskali,“ spomínal pre TVNOVINY.sk na bývalého spoluhráča ďalší slovenský odchovanec City Igor Paldan.
„Neviem, či vôbec v juniorskej Premier League bol lepší hráč, než on. Minimálne ja som takého nezažil. V mládeži bol dokonca lepší, než Kevin De Bruyne, hoci dve rôzne pozície sa porovnávajú ťažko. No talentu mal jednoznačne viac. Dokonca by som povedal, že hral na rovnakej úrovni ako Eden Hazard,“ pokračoval dnes už 33-ročný stopér, ktorý kedysi bránil všetkých troch.
Slávny Robinho mu zvykol vravieť, že raz bude nástupcom jeho trónu. Weiss vedel zopakovať každú Brazílčanovu finesu, ako jediný z tímu. Obliekal dresy deviatich klubov v siedmich krajinách, hral najvyššiu anglickú, španielsku či taliansku súťaž, teda najlepšie ligy planéty. Reprezentoval v osemfinále majstrovstiev Európy i sveta, a to sú v ére samostatnosti slovenské rekordy.
„Futbalista musí obetovať veľa a správať sa profesionálne aj v súkromí. Ja som v mladšom veku možno najväčší profík nebol. Na ihrisku som zakaždým šiel do plných, ale potom som nepil proteín ani si nemáčal nohy do ľadovej vody. Bol som mladý, rád sa zabavil, niekedy to možno prehnal, no myslím, že to k tomu patrí. Aby nielen športovci, ale všetci našli balans. Či by som sa s prísnou disciplínou dostal ešte ďalej? To je všetko „keby“. Veci vždy robím ako cítim, neľutujem nič. Všetko sa deje pre niečo,“ hovoril pre TVNOVINY.sk ešte v septembri 2023 Vladimír Weiss mladší.
Muž, ktorý na štadióny nemusel nosiť štetce s farbami, aby nakreslil obdivuhodnú kariéru.
Pozrite si zostrih zápasu Celtic Glasgow - Slovan Bratislava v Lige majstrov:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
