Aj keď má slovenská futbalová reprezentácia neraz problém nájsť strelca, na ktorého sa môže spoľahnúť, jeden potenciálny adept si na svoju príležitosť bude musieť ešte počkať. Pred blížiacim sa Eurom totiž figuruje len medzi náhradníkmi, hoci patrí medzi najväčšie prekvapenia českej ligy.
Ani životná sezóna, v ktorej sa stal najlepším strelcom svojho tímu, ani to, že sa naplno adaptoval v poprednej súťaži. Dokonca mu nepomohol ani fakt, že je po Lukášovi Haraslínovi druhým najlepším skórujúcim Slovákom v českej lige.
Erik Prekop je pre mnohých fanúšikov neznámy, no práve skončená sezóna bola jeho najlepšou v seniorskej kariére. Dať osem gólov v českej súťaži v drese Bohemiansu Praha sa niekomu spod Tatier nepodarí len tak.
Aj preto sa tento 26-ročný zakončovateľ nádejal, že by tentoraz mohol byť výrazne bližšie k debutu v slovenskej reprezentácii. Nevyšlo to. V 32-člennom menoslove trénera Francesca Calzonu na kemp pred blížiacim sa Eurom nefiguroval.
„V kútiku duše som veril, že by to mohlo vyjsť, škoda. Mám však čisté svedomie a spravil som pre to všetko. Verím, že nabudúce sa mi to podarí,“ hľadal trochu ťažšie slová v úvode debaty pre TVNOVINY.sk rodák z Trenčianskej Turnej.
K svojmu veľkému snu sa upäl o to viac, že ho kontaktoval kondičný tréner reprezentácie.
„Tri týždne dozadu som sa zranil, trápil ma opuch na kosti na päte, pre ktorý som musel vynechať aj jeden zápas. Po ňom mi napísal, dopytoval sa na môj zdravotný stav, aby následne vedel informácie posunúť trénerom,“ hovorí.
Členovi realizačného tímu odvetil, že má síce drobnú zdravotnú indispozíciu, ale nič vážne, čo by ho malo limitovať. O tom, či aj toto zavážilo v rozhodnutí nechať ho len v pozícii náhradníka smerom k ME, polemizovať nechce. Dôvod vraj môže byť úplne inde.
„Doteraz som nikdy nehral v reprezentácii ani v mládežníckych výberoch, takže s ňou nemám prakticky žiadne skúsenosti. Chápem, že takto tesne pred Eurom skúšať niečo nové možno nie je úplne ideálne. Nemám to teda nikomu za zlé a ani pre to nevešiam hlavu,“ hovorí hrdo kanonier klubu z Ďolíčka.
Kým jemu ročník 2023/2024 vyšiel, z klubového hľadiska to už neplatí. „Dlho sme boli na jedenástej priečke, potom sme klesli na trinástu v zápase, kde už nešlo o nič. Očakávania boli vyššie. Pred rokom sme totiž prvýkrát po 36 rokoch vybojovali pohárovú Európu. Aj tím bol kvalitný, no akosi to celé nesadlo a každý už je asi rád, že sa to skončilo,“ vydýchol si.
Bohemians však pri svojom návrate na európsku futbalovú scénu dostali súpera, ktorému sa dalo vzdorovať len ťažko. „V predkole Európskej konferenčnej ligy nás čakal nórsky Bodo Glimt. Napokon to v súťaži dotiahol takmer do štvrťfinále, veď s Ajaxom vypadol až po predĺžení,“ spomenul.
Erik aj napriek skorému koncu v konferenčnej lige má na túto konfrontáciu pekné spomienky.
„Naši fanúšikovia nemali problém ísť s nami na vonkajší zápas. Leteli tisíce kilometrov, minuli posledné úspory, ktoré mali odložené na dovolenky, dokonca aj na vlastný pohreb. Iní zase dva dni cestovali autom na sever Európy. Šialenstvo,“ povedal.
Netají sa tým, že aj jemu pražský tím za dva roky pôsobenia prirástol k srdcu. Je však možné, že sa ich cesty rozídu.
„Mám síce ešte na rok platnú zmluvu, páči sa mi tu, ale mám 26 rokov. Som na vrchole svojich síl a ak sa chcem ešte posunúť ďalej, cítim, že teraz je ten správny čas. Som zrelší, sebavedomejší, darí sa mi. Ak bude možnosť, rád Bohemiansu splatím dôveru, ktorú do mňa vložili,“ hovorí bez okolkov.
Tento variant sa javí ako pravdepodobný aj preto, že ho nevylučuje ani samotný klub.
„Po komunikácii s trénerom, ktorý mi to tlmočil od vedenia, by mi nebránili v odchode. Pre finančne nie úplne najsilnejší klub je každý dobrý transfer len plusom. Musí však prísť ponuka, ktorá splní finančné požiadavky Bohemiansu,“ poznamenal.
Podľa špecializovaného portálu Transfermarkt je Prekopova trhová hodnota na úrovni 350-tisíc eur. Jeho agent Ľubomír Pavuk sa nám zdôveril, že hráčov zamestnávateľ pýta o čosi viac.
Ako dodal, záujem je z viacerých strán: „Sme v kontakte s klubmi z Česka, ktoré v ostatnej sezóne skončili v elitnej šestke. Taktiež nás v tejto veci kontaktoval aj jeden tím z Belgicka a tiež z Poľska.“
Erik dal tejto téme ešte o čosi reálnejšie kontúry. „Ak to má byť Česko, tak mužstvo, ktoré tu patrí medzi špičku. Inak by mi to nedávalo zmysel. Samozrejme, aj niekto iný by mi vedel ponúknuť viac než Bohemians, ale nevidel by som v tom potenciál, najmä smerom k pohárovej Európe,“ povedal.
Jedným dychom dodáva, že už prišla aj konkrétna ponuka: „Ozval sa mi najskôr športový riaditeľ a potom aj tréner, že majú záujem ma získať už počas tohto leta. Uvidíme, či sa to podarí.“
Presunom do ekonomicky silnejšieho a tiež aj ambicióznejšieho klubu by si, samozrejme, polepšil aj on. Erik však krotí predstavy o tom, ako je česká liga o niekoľko tried platovo lepšia oproti slovenskej.
„V Česku sú priemerné platy v rozpätí od päť do desaťtisíc eur, teda približne ako v Niké lige. Kým na Slovensku to je v čistom, v Česku ide o sumu v hrubom. Samozrejme, sú tam kluby, ktoré nemajú problém dať aj výrazne viac, ale to mi už príde prestrelené, podobne ako napríklad v Slovane. Tam sú platy oproti Bohemiansu výrazne vyššie,“ povedal.
Podľa neho tiež v prípade oboch súťaží existuje aj ďalší veľký rozdiel.
„V Česku sa dá slušne zarobiť na prémiách, individuálnych čí tímových. Veľa hráčov má bonusy za bod, góly či asistencie. Na Slovensku majú futbalisti prevažne len nejaký fix, a preto ma to po presune do Česka zaskočilo. Takto preto možno chýba hráčovi na Slovensku ďalšia motivácia. Každý to robí, lebo to má rád, ale, samozrejme, sa chce aj zabezpečiť,“ uznáva.
Apropo, keď už sme pri Slovane, boli pytačky aj od staronového slovenského šampióna?
„Padla aj takáto debata, aj s agentom, ale neviem si to predstaviť. Na Slovensko sa ešte vracať nechcem. Slovan je bezpochyby top klub, adaptovaný v Európe, ale konkrétny záujem odtiaľ neevidujem. Šlo len o debaty, čo by som na to povedal a tak,“ hovorí odchovanec AS Trenčín.
Pod Čákovým hradom hrával od piatich rokov, postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Ako tvrdí, jeho mládežnícka kariéra bola ako na húsenkovej dráhe.
„Myslím, že som mal talent, no v dorasteneckom veku ma z Trenčína chceli vyhodiť. Prišiel tréner, ktorý asi vo mne nevidel to, čo ja sám v sebe. Keď sa zlučovali výbery z dvoch ročníkov, musel niekoho vyradiť. Voľba padla na mňa,“ loví v spomienkach.
Tréner ho chcel poslať na hosťovanie do piatej ligy, no Erik si postavil hlavu. „Povedal som mu, že si nemyslím, že ja som ten, ktorý by mal odísť. Povýšenecky mi odvrkol, že na druhý deň hráme zápas, tak je zvedavý, čo predvediem. Postavil ma na ľavého obrancu, hoci som bol vždy útočníkom. Hral som ako o život. Skóroval som a napokon si ma v tíme nechal,“ spomína.
Osud však chcel, aby sa ich cesty onedlho opäť pretli. „Presunul som sa do kategórie U19, kam prišiel tento istý tréner. Keď videl, že sa vo mne zmýlil, priznal si chybu a ospravedlnil sa mi. Pod jeho vedením sme sa stali majstrami Slovenska, dokonca som bol kapitánom aj najlepším strelcom mužstva,“ hovorí.
Všetko sa zdalo byť ideálne. Po konci v dorasteneckej kategórii s ním „aesko“ podpísalo prvú profizmluvu. Trenčín v tom čase vyhral druhýkrát po sebe ligu a účinkoval tak v predkole Ligy majstrov.
„Trénerovi Martinovi Ševelovi som nesmierne vďačný, že mi dal okrem ligy príležitosť aj v pohárovej Európe. Zahral som si na štadióne Legie Varšava, kde bolo 22-tisíc hlasných fanúšikov. Aj teraz mám z toho zimomriavky,“ hovorí s úsmevom v tvári.
S odstupom času však konštatuje, že sa nechytil šance tak, ako mal: „Bol to pre mňa obrovský skok, vo všetkom. Možno prišiel aj pocit uspokojenia, aj z prvých výplat, veď som zarábal viac ako moji rodičia. Nebolo to o tom, že by som kašľal na futbal, ale skrátka ma to celé pohltilo.“
Ročník 2016/2017 sa síce začal v lige, no v dvanástich jesenných dueloch sa jeho minutáž len raz prehupla cez 45 minút. Počas zimy sa však udiala situácia, ktorá sa mu vryla do pamäti zrejme navždy.
„Pred jedným z tréningov mi prišla pozvánka na zraz do reprezentácie do 21 rokov. Tú v tom čase viedol Pavel Hapal, kontaktoval ma jeho asistent Norbert Guľa. Po tom istom tréningu si ma však zavolal generálny manažér Trenčína a oznámil mi, že idem na hosťovanie do Nemšovej. Nemohol s tým spraviť nič,“ vysvetľuje Prekop.
To už tušil, že pootvorené reprezentačné dvere sa zavreli. „Keď som povedal trénerovi Guľovi, že idem do Nemšovej, doslova ma zotrel pod čiernu zem. Pýtal sa, prečo som na to pristúpil, že jeho brat Adrián ma chcel stiahnuť do Žiliny,“ hovorí.
Vidina slovenského reprezentačného dresu sa tak zmenila na pôsobenie medzi amatérmi: „Podľa očakávaní som putoval do tretej ligy do Nemšovej, ktorá bola farmou Trenčína. Na druhej strane, hrával som tam celé zápasy, tak aspoň nejaké pozitívum.“
Následne Trenčania nadviazali spoluprácu s bratislavským Interom, ktorý v tom čase postúpil do druhej ligy. K „žlto-modrým“ tak v sezóne 2017/2018 zamieril aj Erik.
„Prvý polrok sa mi tam darilo, strelil som sedem gólov. Počas zimy to však celé začalo naberať pre mňa čudný smer. Tréner mi odrazu prestal dávať príležitosti,“ spomína.
To však nebolo to najhoršie, s čím sa počas pôsobenia v klube so zašlou slávou stretol. „Správanie kouča ma doslova šokovalo. Bol voči mne veľmi povrchný. Miestami mi to pripadalo ako šikana. Keby sme sa teraz stretli, sotva by som sa mu pozrel do očí či podal ruku,“ netají rozčarovanie.
Vykúpením a šťastím pre neho bolo, že sa na zápasu Interu chodili pozerať zástupcovia Petržalky.
„Medzitým ma na skúšku zavolali Zlaté Moravce, kde som dal v príprave dva góly. Týždeň pred začiatkom ligy si ma však zavolal tréner Juraj Jarábek a oznámil mi, že ma neberú. Petržalka však čakala do poslednej chvíle a dodnes som jej za to vďačný,“ tvrdí.
Na pravom brehu Dunaja našiel doslova raj na zemi.
„Nasúkal som tam 12 gólov, čo zaujalo trénera Zdenka Frťalu. Ten mal s Petržalkou dobré vzťahy a chcel, aby som šiel do vtedy druholigového Hradca Králové, ktorý koučoval.“
Ako Erik hovorí, s odstupom času to hodnotí ako správne rozhodnutie.
„V mojej prvej sezóne (2019/2020) nám postup do najvyššej súťaže ušiel len o vlások. O rok nato sa už tento cieľ podarilo splniť. Na konci tejto postupovej sezóny však prišiel skúsený tréner Miroslav Koubek a postupne som sa začal vytrácať zo zostavy.“
Naopak, klubu ako nováčikovi sa darilo, veď nečakane si vybojoval šiestu priečku.
„Pochopil som, že to pre mňa tam už nemá zmysel. Hradec trval na tom, že ma nepustí. Šiel som preto za trénerom a narovinu mu povedal, že takto to ďalej nemôže ísť, že by som bol rád, ak by ma uvoľnil. Hoci to medzi mojím manažérom a vedením iskrilo, predsa len ma pustili do Bohemiansu. Prestúpil som doslova v hodine dvanástej,“ približuje detaily.
Za dva roky sa vypracoval medzi najväčšie opory Bohemiansu. Ten, ktorého tréneri neraz odpísali, ten, ktorému reprezentačný dres stále nie je súdený.
Ako však Erik na záver zdôraznil, je typ, ktorý sa nikdy nevzdáva.
„Všetko, čo som si zažil, bolo na niečo dobré. Neľutujem žiadnu negatívnu skúsenosť. Všetko som si vydrel, len vďaka svojej mentalite. Stále chcem posúvať svoje limity a verím, že Bohemians nie je pre mňa stropom,“ dodal.
Futbalové Euro je témou aj v TV Markíza - reláciu Teleráno poctili svojou návštevou reprezentanti Róbert Boženík a Dávid Ďuriš:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
