Slovensko by v dohľadnej dobe mohlo mať ďalšieho hráča v jednej z najprestížnejších európskych súťaží. Kapitán slovenskej reprezentácie do 19 rokov sa pritom dostal k futbalu pomerne kuriózne. Zaujímavosťou je i to, že aj jeho partnerka nosí v najcennejšom drese kapitánsku pásku.
Vo futbale nie je ničím nezvyčajným, že šikovný mladík dostane priestor vo vyššej vekovej kategórii. Vyhrať dva roky po sebe majstrovský titul sa nepodarí každému. Lenže ak to niekto dosiahne v zahraničí, hovoríme už o hotovej rarite.
Práve takýto honor patrí Slovákovi, ktorý sa už čoskoro môže stať ďalším hráčom spod Tatier s minutážou v jednej z najlepších líg sveta. Michal Svoboda je totiž stálym pilierom ako obrany juniorky Bologne, tak aj slovenskej „devátnástky“ a v poslednej dorasteneckej sezóne v kariére chce zabojovať o prvé mužstvo v klube, kde je aktuálne na hosťovaní.
Bologna si 19-ročného stopéra vyhliadla z neďalekého Spalu Ferrara, kde bol Svoboda ovenčený dvoma titulmi šampióna Talianska po sebe v kategórii do 18 rokov.
„Rok predtým ma vytiahli do tímu ako o rok mladšieho. Osemnástka Spalu bola nesmierne nabitá, veď tieto úspechy sú toho jasným dôkazom,“ začína svoje rozprávanie exkluzívne pre TVNOVINY.sk Michal.
Nečudo, že si vyslúžil pozornosť zvučnejších tímov. „Pýtali sa na mňa viaceré kluby zo Serie A, či už Hellas Verona alebo Cagliari, no prvá konkrétna ponuka bola z Bologne.“
Svoboda v tom čase trénoval s tímom Spalu do 19 rokov, ktorý však pôsobí len v druhej lige, a tiež aj s prvým tímom, no ten hrá až tretiu najvyššiu súťaž.
Cítil, že si zaslúži posun do lepšieho. „Voľba padla na Bolognu. Začiatok v nej však nebol jednoduchý. Spočiatku som nedostával toľko príležitostí a musel som sa prebojovať do zostavy. Napokon sa to podarilo,“ vydýchol si.
O čosi vážnejšie však hovorí o situácii v lige. „Tímu sa veľmi nedarí, keďže hráme o záchranu, ale treba si v živote vyskúšať aj takéto chvíle. Verím, že udržíme v Bologni prvú ligu.“
Svoboda s úsmevom na tvári priznáva, že aj napriek nelichotivému postaveniu v tabuľke cíti výrazný hráčsky progres.
„Na ihrisku sa cítim istejšie, dospel som určite aj po taktickej stránke, pretože v Taliansku si na to veľmi potrpia,“ hovorí rodák z Dunajskej Lužnej.
Práve v tejto obci neďaleko Bratislavy sa ako sedemročný začal učiť futbalovú abecedu, no šikovný bek bol už od útleho veku fyzicky veľmi zdatný.
„Od štyroch rokov som intenzívne tancoval breakdance. Po krátkom čase preto nastala dilema, že ktorým smerom sa ubrať. Aj na odporúčanie blízkych, ktorí vo mne videli nejaký potenciál, však zvíťazil futbal,“ vyhlásil hrdo.
Vo svojej obci napredoval a hrával aj s o dva či tri roky staršími spoluhráčmi. Lužná mu aj napriek tomu už bola primalá.
„V deviatich rokoch som šiel na talentové skúšky do Slovana, ktoré trvali mesiac. Bol som nešťastný, veď som tam bol asi najslabší. Tréner mi však dal šancu a postupne som sa zlepšoval,“ loví v pamäti.
V snahe zmeniť to však začal chodiť aj na individuálne tréningy.
„Absolvoval som ich tri či štyri týždenne, v podstate tri roky nepretržite. Prejavovalo sa to aj v testoch na tréningoch Slovana, kde som sa vypracoval na najlepších,“ dodáva Michal, ktorý v najúspešnejšom slovenskom klube odohral sedem sezón.
Zlom nastal na začiatku roku 2021. V tom období už mal dlhší čas snahu nájsť si nový klub.
„V jednom reprezentačnom zápase si ma všimli skauti Spalu. Pozvali ma na návštevu do klubu a okamžite po príchode tam som vedel, že to chcem skúsiť. Klubový dorast do 17 rokov tiež hral najvyššiu súťaž, muži boli v tom čase v druhej lige, takže zrejme by váhal len málokto.“
Michala však, ako už naznačil, opantali aj tamojšie podmienky a prístup k hráčom na tréningoch.
„Spal má obrovské tréningové centrum, veľa ihrísk, starostlivosť o hráčov sa nedá so Slovenskom porovnať. Takmer na každom tréningu dopodrobna rozoberáme taktické veci, zatiaľ čo na Slovensku to je len zriedkavo. Čím je človek starší, tak je toho viac,“ skonštatoval.
Apropo, keď už sme pri mužoch, Michal vtedy ešte len ani netušil, že zhruba po roku a pol mu bude dávať rady majster sveta z roku 2006.
„Áčko Spalu vtedy viedol Daniele De Rossi, súčasný kouč AS Rím. Párkrát som sa s ním rozprával. Je veľmi kamarátsky, no zároveň mal prirodzenú autoritu,“ hovorí kapitán slovenskej reprezentácie do 19 rokov.
ko k najcennejšiemu dresu aj v súkromí, keďže jeho priateľkou je hráčka zhruba 60 kilometrov vzdialeného Sassuola Barbora Vargová, kapitánka ženskej reprezentácie do 19 rokov.
„Venujeme sa obaja tomu istému športu, ale doma sa takéto debaty snažíme čo najviac obmedziť. Radšej spolu ideme do mesta, pozrieť si pamiatky apod.,“ ozrejmil tínedžer, ktorý sa raz túži dostať do seniorskej reprezentácie.
V nej by sa jedného dňa mohol stretnúť so svojím vzorom Milanom Škriniarom.
„Páči sa mi jeho kariérna cesta. Tiež v relatívne mladom veku sa dostal do Talianska a postupne sa vypracoval na svetového hráča,“ velebí kapitána „sokolov“.
Svoboda, veľký fanúšik Realu Madrid, na záver prezradil aj plány do najbližšieho obdobia.
„Hoci sme to s agentom ešte bližšie nerozoberali, rád by som však zostal v Bologni a pomaly sa začal pripravovať s prvým tímom, keďže ma čaká presun medzi mužov. Verím, že sa raz dočkám debutu v Serii A,“ uzavrel Svoboda.
Michalovce sa dočkali prvého víťazstva v sezóne v poslednom zápase základnej časti. Pomohol k nemu aj nový rekordér Igor Žofčák:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
