Hoci pochádza z futbalovej rodiny, k tomuto športu sa dostal náhodne. Postupne sa vďaka gólom prepracoval až do Žiliny, kde už dokázal streliť gól nejednému špičkovému tímu. Drie na viac ako sto percent a úspechu obetuje aj učenie.
Mali na dosah historický zápis, no aj napriek skvelej hre, štatistickej prevahe a podpore zaplnených tribún mladíci Žiliny nepostúpili do štvrťfinále mládežníckej Ligy majstrov, keď s FC Kodaň vypadli po penaltovej lotérii.
Po troch úspešných pokusoch ako prvý zaváhal domáci Vladimír Vaľko a keď ani žilinský pokutový kop číslo päť neskončil v sieti, vidina vôbec prvého slovenského tímu medzi osmičkou najlepších v tejto súťaži sa rozplynula.
Vladimír Vaľko bezprostredne po tomto momente padol tvárou na trávnik a len ťažko z neho vstával. S námahou zbieral v sebe silu, aj keď sa v rozhovore pre TVNOVINY.sk mal k tejto nočnej more vrátiť.
„Stále to mám v hlave. Moju penaltu do pravej tyče, jasot brankára Kodane po spečatení postupu obrovský smútok v našom tíme. Ale s chalanmi sme sa zhodli, že to tak asi malo byť. Musíme pracovať ďalej,“ začína rozprávanie.
Podľa neho bolo v tomto stretnutí viacero momentov, ktoré rozhodli o konečnom rezultáte.
„Ak by sme na samom začiatku premenili pokutový kop, alebo keby som v druhom polčase netrafil brankára, súper by azda viac otvoril hru, dostávali by sme sa do brejkov a teraz by sme sa možno radovali my. Veď neraz sme mali Kodaň na lopatkách, strelecká prevaha 21 : 3 hovorí za všetko,“ krúti hlavou.
Tak či onak, mladíci si od ľudí z vedenia klubu vypočuli pochvalu.
„Prišli po zápase do šatne a poďakovali nám za túto úžasnú cestu a príbeh, aký sme napísali. Dodali, že sme skvele reprezentovali klub a celkovo slovenský futbal a aby sme pokračovali v nastolenom trende. Veria, že nás čaká veľká budúcnosť,“ hovorí.
V jeho prípade by sa to raz mohlo naplniť, veď potvrdzuje to aj forma, akú v súťaži mal. S piatimi gólmi bol najlepším strelcom svojho tímu.
Dva z nich strelil v druhom kole majstrovskej vetvy proti pražskej Sparte, kde si po víťazstve 5 : 4 po strelách zo značky pokutového kopu Žilinčania vybojovali postup do jarných bojov.
„Neuveriteľný zápas,“ hodnotí túto konfrontáciu. „Dal som dva góly, tretí z penalty, čím som dopomohol k postupu. Bol to duel ako na hojdačke, padlo veľa gólov, československé derby, nesmierna atmosféra, toto si budem pamätať asi do konca života,“ dodal.
Hoci sa púť v Lige majstrov skončila, sezóna pokračuje ďalej. A s ňou aj Vladove sny.
„Ak bude treba, chcem pomôcť dorasteneckému tímu v súťaži, na jar by som však už mal prevažne nastupovať za rezervu Žiliny v druhej lige. V kútiku duše verím, že v prípade dobrých výkonov sa mi podarí postupne presadzovať aj v prvom tíme, s ktorým som už párkrát trénoval,“ podotkol rodák zo Sniny.
Práve tam sa dostal k tomuto športu. V jeho prípade je zaujímavé, že hoci pochádza z futbalovej rodiny, k hraniu sa aj tak dostal náhodne.
„Futbal síce hrával otec, strýko, dedo aj jeho bratia, no ja som oň, ako sa hovorí, zakopol vďaka televízii. Všimol som si tam inzerát, že do prípravky v meste hľadajú hráčov. Zaujalo ma to, rodičia ma zobrali na tréning a okamžite sa mi to zapáčilo,“ vyťahuje spomienku, keď mal šesť rokov.
Hoci v útlom veku vyskúšal rôzne pozície vrátane státia medzi troma žrďami, napokon kopíroval svojich predkov. Aj jemu je azda súdená pozícia vpredu.
Práve strieľanie gólov mu pomohlo posunúť sa v kariére o stupienok vyššie.
„Mal som trinásť rokov, keď si ma počas leta zavolal na skúšku Tatran Prešov. Vďaka pár gólom som pochopil, že zrejme mám na to, aby som sa presunul do lepšej súťaže. Na jeseň som v kategórii mladších žiakov strelil v dvanástich zápasoch 29 gólov,“ pýši sa.
To už neušlo pozornému oku predstaviteľov Žiliny, ktorí pochopili, že môžu získať skrytý diamant. Vo Vladovom prípade to ani nebolo príliš zložité.
„Oslovil ma agent s tým, že posúva hráčov do Žiliny, či by som nemal záujem ísť. Žilina už mala o mne nejaké informácie. Keď som to oznámil rodičom, neváhali, podporovali moje rozhodnutie. Navyše, pri Žiline mám rodinu, takže rozhodovanie bolo ľahké,“ doplnil Vaľko.
Už v prvej svojej polsezóne u „šošonov“ dokazoval, že naozaj zdedil futbalové gény. Okrem svojej vekovej kategórie hrával nielen v o rok staršej U14, ale dokonca aj v pätnástke. A aj tam strieľal góly.
V nasledujúcich sezónach taktiež prevažne hrával v o rok starších výberoch, no v ročníku 2021/2022 prišiel naozajstný skok.
Hoci bol vekovo mladší dorastenec (U17), jeho stabilné miesto bolo v staršom doraste do 19 rokov, pričom si pripísal aj štyri štarty za mužov v druhej lige, kde aj raz skóroval.
„Bol to naozaj obrovský skok, kvázi preskočiť dve vekové kategórie, ale len takéto veci vedia človeka posúvať vpred. Popritom som hral mládežnícku Ligu majstrov, kde sme porazili Inter Miláno 3 : 1 a ja som strelil jeden gól. Šialená sezóna,“ hovorí s úsmevom tínedžer, ktorý futbalu obetuje všetko. Aj vzdelanie.
„Čakajú ma maturity. Plne si uvedomujem, že vzdelanie je dôležité, no popri tréningoch, často dvojfázových, sa akosi nedokážem učiť toľko, koľko by som mal. O čosi ľahšie mi ide učenie cudzích jazykov. S tými som na tom veľmi dobre,“ hovorí Vlado, ktorý podľa svojich slov ovláda angličtinu a ruštinu.
Podčiarkuje, že takmer všetku snahu venuje futbalu. „Dávam si záležať na tréningoch, životospráve, spánku, driem na viac ako sto percent. Som veľmi disciplinovaný a vytrvalý, snažím sa robiť nadprácu,“ tvrdí.
Vlado síce postavou až tak nevyčnieva, no veľkým vzorom je pre neho belgický obor Romelu Lukaku.
„Imponuje mi jeho štýl hry. Napriek svojej postave je rýchly, vie hrať aj chrbtom k bráne, má skvelé zakončenie ľavou aj pravou nohou,“ vymenoval inak fanúšik FC Liverpool.
Či aj on raz bude pôsobiť v zahraničí, zatiaľ nevedno. Ako na záver ozrejmil, momentálne sa tým nezaoberá.
„Mám zmluvu so Žilinou a pôsobenie v nej je pre mňa jediným cieľom. Neviem o žiadnom záujme zo zahraničia a keby aj, toto má na starosti agent. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ uzavrel.
Pozrite si reportáž zo zápasu MŠK Žilina - FC Kodaň:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
