Po neuveriteľnej sezóne, v ktorej ako 20-ročný strelil trinásť gólov, všetci nahlas hovorili o vychádzajúcej hviezde slovenského futbalu. Jaroslav Mihalík však nikdy svoj potenciál nenaplnil tak, ako sa čakalo. Predsa len mnohých prekvapilo, keď sa ani nie pred tridsiatkou rozhodol zavesiť kopačky na klinec.
Písala sa sezóna 2014/2015, keď slovenskú ligu ohúril len 20-ročný Jaroslav Mihalík. Rodák zo Spišskej Novej Vsi zaznamenal za Žilinu v takomto veku nevídaných 13 gólov a vyzeralo to, že Slovensku rastie veľká hviezda.
Na majstrovstvách Európy 2017 hráčov do 21 rokov potvrdzoval svoj veľký potenciál, dokonca dostal v ôsmich zápasoch šancu aj v seniorskej reprezentácii.
Kým jeho vtedajší kluboví spoluhráči a dnes opory A-tímu Slovenska Milan Škriniar a Denis Vavro svoj potenciál napĺňajú, šikovný krídelník takpovediac v tichosti oznámil, že s futbalom skončil, a to vo veku 29 rokov.
Viac o príčinách tohto rozhodnutia, ale aj o súčasnosti, prezradil niekdajší hráč Slavie Praha, Olomouca, Karvinej, Cracovie Krakov, Gdaňsku či izraelského Maccabi Petah Tikva v rozhovore pre TVNOVINY.sk.
Ako blesk z jasného neba Slovensko obletela správa, že ste len vo veku 29 rokov ukončili aktívnu kariéru. Čo vás k tomu viedlo?
Neviem, prečo to niektorých zaskočilo. Narodila sa mi dcérka, ktorá ma po dlhšej odmlke často ani nespoznala, a keď ma videla, tak sa rozplakala. Futbal už u mňa nebol číslo jeden. Stratil som motiváciu pokračovať a bral mi veľa času. Nemohol som si tak plánovať veci tak, ako som chcel. Taktiež som viackrát počúval niekoho iného.
Bolo ešte niečo, prečo ste učinili takýto krok?
Veľmi ma demotivovalo, keď som videl, aké svinstvo vo futbale je. Akú špinavú robotu robia manažéri, ktorí platia trénerom za to, aby ich hráči hrali. Nezažil som to len ja, ale určite mnoho ďalších futbalistov.
Skúste nám to priblížiť.
Mladý hráč môže v nejakom klube zarábať viac, ale manažér sa za províziu dohodne s terajším tímom svojho hráča, aby tam zostal, alebo s iným tímom, aby tam odišiel. Toto sa, žiaľ, deje prakticky všade. Chcem preto varovať mladých hráčov, aby si dali pozor na to, akého manažéra majú.
Do akej miery hrali pri rozhodnutí skončiť rolu peniaze?
Veľkú. Mal som nastavený nejaký štandard z predošlých klubov, v ktorých som pôsobil. V tímoch na sklonku kariéry to už bolo o tom, že náklady boli vyššie než plat. Nedávalo mi to už preto zmysel. Zrejme mi však chýbal aj značný kus šťastia.
Mnohí si myslia, že top futbalista na Slovensku sa dokáže zabezpečiť ak nie do konca života, tak aspoň na dlhšie časové obdobie. Ako to je?
Je to veľký mýtus. V našich zemepisných šírkach sú len dva kluby, kde sa dá veľmi dobre zarobiť a možno sa aj zabezpečiť. Ja som nepôsobil ani v jednom z nich, a preto som hrával aj v zahraničí. Človek mohol niekde zarábať tritisíc eur, ale potom, keď odišiel inam, kde si musel platiť ubytovanie, stravu a ďalšie veci, už to zrazu nevychádzalo. Futbalista môže zarábať veľa, ale často má aj veľké povinné výdavky.
Pôsobili ste v Česku, v Poľsku aj v Izraeli. Kde ste mali platovo najlepšie podmienky?
Mesačný plat bol najlepší v Izraeli, ale ak by sme mali zarátať aj prémie, tak v pražskej Slavii. Napríklad, keď sa získal dôležitý bod alebo trebárs za tri víťazstvá v mesiaci.
Spomínali ste nastavené štandardy, ako ste to mysleli?
Každý mesiac mi odchádzali veľké sumy na trvalých príkazoch, či už hypotéka, poistenie, investície a ďalšie. Musel som to okresať a začať si posielať menej, než som bol zvyknutý. Skrátka by som nevyžil z platu, aký som mal.
Ako jeden z dôvodov vášho predčasného konca ste spomenuli aj to, že ste počúvali niekoho iného. Čo to znamená?
Po sezóne 2014/2015, v ktorej som dal trinásť gólov, som mal ponuku odísť do Slavie. Mal som čerstvých 21 rokov a necítil som sa ešte úplne pripravený na zahraničie. Predsa len po polroku ma zlanáril tréner Slavie Dušan Uhrin mladší. Prvé mesiace to bolo dobré, hrával som, ale po príchode trénera Jaroslava Šilhavého sa to zmenilo. Nerozumeli sme si.
V čom?
Po jednom zápase, kde som skóroval aj prihral na gól, mi povedal, že som sa raz nevrátil dozadu pomôcť obrane. Myslel som, že vyskočím z kože. Potom ma v dvoch dueloch poslal rozcvičovať sa. Keď mi to v jednom zápase tretíkrát povedal, aby som sa rozcvičil, hodil som dres o zem a sadol si na lavičku. Vtedy došlo v mojej kariére k zásadnej chybe, ktorá ma zrejme poznačila. Nechal som sa nahovoriť na hosťovanie s opciou zo Slavie do poľského klubu, ktorého meno nemôžem vysloviť.
Boli ste naklonení odchodu do Poľska?
Áno, bol som mladý. Lenže rýchlo prišlo vytriezvenie, keďže ani tam som nedostával šancu. Blížilo sa Euro hráčov do 21 rokov, na ktoré som sa pripravoval prakticky individuálne, keďže som nehrával. Ešte pred samotnými ME majiteľ klubu povedal, že si opciu neuplatní. Tešil som sa preto na návrat do Slavie. No po turnaji, kde sa mi celkom darilo, zmenil názor a opciu si uplatnil.
Prečo to podľa vás spravil?
Domnievam sa, že šlo čisto iba o biznis. Chceli ma lacno kúpiť a draho predať. Trval som na tom, že tam hrať nebudem a že hneď ako sa vyskytne šanca odísť, tak ju bez váhania využijem. Vedenie o tom vedelo, no aj tak ma zobrali. Postavil som si hlavu, že buď mi zvýšia plat dvojnásobne a zostanem, alebo mi dovolia odísť. Plat mi nezdvihli a nakoniec som sa rozhodol, že ešte neodídem, no nefungovalo to.
Po návrate na Slovensko, opätovnom pôsobení v Poľsku a následne aj anabáze v Olomouci ste sa rozhodli pre izraelskú ligu. Ako sa toto zrodilo?
Nevedel som, do čoho idem. Len som počul, že to je pekná krajina, a tak som si povedal, že to skúsim – pekné prostredie, priateľke by sa tam mohlo páčiť. Spočiatku som dostával viac príležitostí, no ku koncu už nie.
Vydržali ste tam len pol roka.
Viac som tam už nechcel byť. Pochytil som sa s majiteľom a tlačil na neho, aby ma vyplatil zo zmluvy. Síce mi dali menšie, ako som mal mať, ale aj tak na slovenské pomery veľmi slušné.
Aký ste tam mali plat?
Oproti tomu, čo som mal v Žiline v roku 2016, šlo o trojnásobne vyššiu sumu.
Mali sme na Slovensku niekedy päťciferný plat?
Áno, keď som sa vrátil do Žiliny.
Viacerých prekvapilo, keď ste sa po konci v Maccabi Petah Tikva vrátili na Slovensko, tentoraz do Pohronia. Netúžili ste zostať v zahraničí?
Nemal som veľmi na výber. Ozval sa jeden klub z Rumunska, no o tom som vedel, že má problém s vyplácaním peňazí. Bola v hre aj Trnava, no tá zrejme bola na mňa nahnevaná, lebo som pred ňou predtým uprednostnil Izrael. Teraz mi ponúkali o dve tretiny nižší plat, než aký bol v hre počas ich prvého záujmu. V konečnom dôsledku bola tá suma nižšia než v Pohroní. Trochu smutné, že nie úplne veľký klub dokázal preplatiť top tím.
Následne ste mali už len polročné pôsobiská – najskôr v Skalici a potom v českej Karvinej, kde ste tiež pobudli len pol sezóny. A prišiel koniec.
Ten som mal v hlave už počas toho, ako som bol v Skalici. Karviná ma dvakrát chcela, ale bol som presvedčený, že dohrám sezónu na Záhorí a skončím. Ísť do Karvinej ma však vôbec nelákalo.
Kde sa to teda zlomilo?
Oslovili ma tretíkrát, zmenili manažéra, dali mi solídnu ponuku, a tak som im kývol. Bol som už trochu pribratejší, a tak som musel čo-to zhadzovať a dostať sa do formy. V tomto prípade som to už bral s plným vedomím, že ani hrávať nebudem a že si len chcem ešte prilepšiť. Rozhodli peniaze. Doslova som tam ten polrok nejako pretrpel.
Máte po konci kariéry nejaký príjem alebo žijete z našetrených peňazí?
Oboje. S priateľkou sme sa dohodli tak, že ona síce pracuje, ale moje aktivity mi dovoľujú byť permanentne doma na materskej a generujú nám takisto príjmy do rodinnej kasy. Ide o sumu, ktorá sa takmer dorovnáva tomu, čo som mal v Karvinej. Peniaze mi zarábajú ďalšie peniaze a ja môžem byť doma s dcérkou.
O čo konkrétne ide?
Vlastním nejaké nehnuteľnosti, ktoré prenajímam, a aj z toho mám príjem. Zatiaľ som v situácii, keď nemá pre mňa zmysel zase hrávať.
Predsa len, dostávate ešte ponuky?
Je ich celkom dosť. Dokonca v nižších českých ligách mi ponúkajú peniaze, aké nemá ani veľká časť hráčov v Niké lige. Ale zrejme sa už k tomu nevrátim. Asi by som nezniesol, ak by niekde na dedine alebo v mestečkách na mňa kadečo pokrikovali, alebo v horšom prípade mi hovorili zlé veci na rodinu, ako sa to napríklad stalo Martinovi Škrtelovi.
Čo by sa muselo stať, aby ste zmenili názor?
Azda len nejaké pekné peniaze.
To znamená?
Aspoň päťtisíc eur mesačne.
Pozrite si archívny rozhovor s Jaroslavom Mihalíkom počas ME do 21 rokov v roku 2017:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
