Zubný lekár: K chrupu sa veľakrát správame ľahostajne, potom sa čudujeme, koľko musíme platiť

Vlastimil Graus
Vlastimil Graus Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Vlastimil Graus v rozhovore hovoril o správnych spôsoboch čistenia zubov, ale aj o osvete a prevencii.

Väčšina Slovákov si stále nevie nájsť cestu k zubnému lekárovi. Rok čo rok totiž klesá záujem o preventívne prehliadky. Podľa zubného lekára Vlastimila Grausa je za týmto stavom len obyčajná ľahostajnosť k vlastnému chrupu.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Ako si správne umývať zuby
Ako si vybrať kvalitnú kefku
Čo má obsahovať dobrá pasta
Ako sme na tom s osvetou
Či sú u stomatológov vysoké ceny

Ako sú na tom Slováci so svojim chrupom. Starajú sa o oň?

Je to čím ďalej, tým lepšie. A to je pozitívne. Stále však zaostávame za vyspelými európskymi krajinami. A žiaľ, aj mládež má často veľké deficity v osobnej dentálnej hygiene.

Môj známy by mal krásne biele zuby, aj keď by si ich týždeň neumýval. Navyše, v živote nemal žiaden kaz. Druhý známy je zas pri zubárovi pomaly každý mesiac a zuby si umýva niekoľkokrát denne. Prečo sú u ľudí takéto rozdiely?

Niekto má svetlé oči, niekto zas tmavé. Niekto má od narodenia pekné biele zuby, niekto má zas genetický dané, že má inú farbu dentinu (inak povedané aj zubovina, ktorá je žltobiela hmota podobajúca sa kosti. Tvorí väčšinu zuba, pozn. red.). Je to len estetická záležitosť.

A čo tá kazivosť? Je to tiež záležitosťou genetiky?

Nie. Kazivosť je jednoznačne záležitosť hygieny. Čisté zuby sa totiž nekazia. Toto je naozaj veľká pravda a napríklad vo Švajčiarsku sa ľudia v referende rozhodli, že sa vzdávajú poistenia na ošetrovanie zubov. Urobili tak práve kvôli tomu, že pokazené zuby sú zapríčinené nedostatočnou starostlivosťou o chrup.

Keď si jazykom prejdete po očistených zuboch, musíte mať pocit, akoby ste prešli po skle

Ktoré zuby sa najčastejšie kazia a prečo?

Musíme sa na to pozrieť v určitých fázach života. Napríklad 6-ročným deťom sa prerezávajú šestorky, to sú prvé stoličky. Pokiaľ zub rastie a dieťa s ním ešte nehryzie, neprichádza k samoočisťovaniu zuba. Preto sa mu tam ukladá potrava. Tá sa rozkladá, vznikajú kyseliny, ktoré naleptajú sklovinu. Neskôr začínajú pôsobiť protolitické baktérie, ktoré ničia dentin. Kvôli tomu sú potom tieto zuby najčastejšie pokazené. V neskoršom veku, povedzme od 12 rokov, je potom potrebná starostlivosť o medzizubný priestor, keďže na týchto miestach nie je možné samoočisťovanie.

A v staršom veku?

V staršom veku kazivosť klesá, ale stále platí zvýšená starostlivosť o medzizubný priestor.

Čo povestné osmičky?

Pri osmičkách je problém, že sú často nezaradené, teda nemajú svojho antagonistu. Preto ak nehryzú, tak nemajú v ústach čo hľadať a pokojne môžu ísť von.

Aj vy prízvukujete, že každodenná starostlivosť o chrup je základom. Ako ju však robiť správne? Napríklad niekto si zuby umýva smerom sprava doľava, druhý zas smerom hore-dole.

Bolo vyvinutých strašne veľa teórii, ale zistili sme, že ani jedna nie je úplne dokonalá. Momentálne sa však propaguje čistenie drobnými krúživými pohybmi s tým, aby sa mäkká zubná kefka čiastočne oprela o ďasno a čiastočne o zub. A takto si postupne spomedzi zuba a ďasna vyhrabujeme zbytky potravy.

Ako často by sme si ich mali počas dňa umývať?

To je veľmi individuálne, ale minimálne dva až trikrát denne. Odvíja sa to aj toho, čo všetko jete. Ak sa človek ráno naraňajkuje, umyje si zuby a ide do práce, kde vypije kávu alebo čaj bez cukru, navyše nepije sladené nápoje, tak nie je dôvod, aby sa mu niečo na zuboch usádzalo. V opačnom prípade, už doobeda sú zuby tak zanesené, že je potrebné si ich vyčistiť.

Kedy vieme, že máme zuby umyté?

Keď si človek dobre očití zuby a prejde si po nich jazykom, tak má pocit, akoby prešiel po skle. Ako náhle cítite, že na nich niečo je, tak ich treba očistiť.

Sú situácie, kedy si nevieme zuby očistiť. Existuje nejaký dobrý tip, ako to vyriešiť? Často sa hovorí o žuvačke.

Žuvačka zotrie zo zuba len to, čo hutná potrava. Má však jednu výhodu, že pri jej žuvaní sa vytvára zvýšené množstvo slín, ktoré rozpúšťajú tvoriace sa kyseliny a oddiali sa naleptanie zubu. Ja napríklad hovorím, že v takýchto situáciách, je dobré si vypláchnuť ústa len čistou vodou.

Kefka musí byť malá, mäkká a hustá, s inou si zuby dobre neumyjete

Pri umývaní zubov je najdôležitejšia kefka. Ako si vybrať tú správnu?

Každý človek by mal mať svojho zubného lekára, ktorý by mal odporučiť tú najlepšiu pomôcku pre jeho chrup. Vo všeobecnosti by kefka mala byť mäkká, aby neporanila ďasná a hustá. Potom by mala byť malá, aby sme mohli umyť každé jedno miesto.

Kefka by mala byť malá, mäkká a hustá. Ako je to so zarovnaním štetín?

Určite ste niekedy hrabali lístie. Teraz by ste si zobrali hrable, ktoré by mali krátke a dlhé zuby. Ako by sa vám hrabalo? To isté platí aj pri kefkách. Ak výrobcovia robia nezarovnané kefky, tak sa takto snažia len na seba upútať pozornosť.

Malo alebo nemalo by sa na kefku tlačiť?

Na kefku by sa nemalo veľmi tlačiť, tlak by mal byť skôr mierny. Teraz som sa stretol aj s názorom, že by sme mali kefku držať ako pero, čím sa vraj vieme dobre dostať na všetky miesta a takto aj lepšie regulujeme tlak. Ja som si to aj vyskúšal. Pravú stranu som si ešte dobre vyčistil, na ľavej mi to ale už išlo oveľa horšie, preto ja som sa s touto metódou veľmi nestotožnil.

Aké ďalšie pomôcky máme ešte na čistenie zubov?

Okrem kefky je toho ešte veľmi veľa. Napríklad existuje jednozväzková kefka, ktorá má len jeden trs vlákien. S ňou sa vieme dostať aj na neprístupné miesta. Musí byť mäkká, nesmie dráždiť a postupnými krúživými pohybmi sa snažíme spomedzi zuba a ďasna vyhrabať si špinu. Už som spomínal, že veľmi dôležité je čistiť si aj medzizubné priestory a na to máme dva spôsoby. Jednou z nich je medzizubná kefka a druhou dentálna niť. Medzizubnú kefku používame tak, že ju vložíme medzi zuby a vytiahneme von. Inak by sme si mohli zničiť medzizubnú papilu, ktorú si musíme chrániť ako oko v hlave. (Papila spravidla úplne vypĺňa medzizubné priestory pod bodom kontaktu susedných zubov, pozn. red.). Potom sú rôzne špáradlá, ktoré môžu dobre využiť ľudia s väčšími medzerami. Ešte existujú detekčné tablety na detekciu zubného povlaku. Tie sa cmúľajú a zuby s povlakom sa zafarbia a podľa toho si potom vieme doumývať zuby.

Aký je váš názor na elektrické kefky?

Tieto kefky buď vykonávajú rotačný alebo kmitavý pohyb. Sú ešte sonické , ktoré majú ešte väčší počet kmitov. Posledné menované odporúčajú aj odborníci, lebo práve väčší počet kmitov dopomáha k rozrušeniu bunkovej membrány mikroorganizmov, ktoré máme v ústach. Keby som ja osobne mal odporúčať, tak by som si určite vybral sonickú kefku.

Dobrá pasta musí obsahovať fluór

Každá reklama na zubnú pastu ukazuje, že ona je tá pravá, ktorá nám zaručí krásny a biely úsmev. Na čo pasta vlastne slúži?

Zubné pasty obsahujú viacero zložiek. Prvá z nich sú saponíny, ktoré pomáhajú dostať pastu na všetky zuby. Druhé sú abrazíva, ktoré rozrušujú jemné povlaky na zubnom povrchu. Potom sú to rôzne zložky na chuť alebo zložky, ktoré majú mať liečivé účinky. Takže toto sú tie najdôležitejšie.

Toto vyzerá, že pasta má najmä doplnkový charakter. Je vôbec potrebná pri samotnom čistení zubov?

Skoro som zabudol na najdôležitejšiu zložku, ktorá je fluór. Zubná sklovina je totiž schopná regenerácie, pre ktorú je práve on veľmi dôležitý. A tým aj nadväzujem na vašu otázku, prečo by sme vôbec mali používať pastu. Je pravdou, že aj bez pasty si vieme umyť zuby, ale zas je dôležitá pre vyššie spomínané veci. Musím ešte dodať, že veľmi ľudí si tlačí kvantá pasty na kefku. Tak toto je nezmysel. Úplne stačí za hrášok pasty, lebo s väčším množstvom nič nedocielite.

Máte tip podľa čoho si vybrať kvalitnú pastu?

Pasta musí v prvom rade obsahovať fluór a potom vám musí chutiť. Lebo zbytočne si budete niečím šúchať zuby, keď to vo vás bude vyvolávať odpor. Občas je prospešné aj pasty striedať, keďže každá je dobrá na niečo iné.

Moja mama používa pastu, ktorá nevytvára pri umývaní zubov penu. To pre mňa nie je pasta (úsmev). Je potrebné, aby pasta penila?

Do pasty sa bežne dávajú speňovadlá so zložkami, ktoré rozpúšťajú. Takéto zložky však majú aj nepenivé pasty. Preto nie je veľmi podstatné či pasta pení alebo nie.

Ako sme na tom s osvetou. Máme ju systémovo zapracovanú od útleho detstva?

Existujú rôzne projekty, vďaka ktorým chodia do materských škôl odborníci, aby deti naučili správnu techniku umývania zubov, ale napríklad aj to, čo a kedy majú jesť, aby sa im netvorili kazy. Toto však funguje len na jednom možno dvoch percentách škôlok.

Jedno, dve percentá je veľmi málo. Štát teda nemá komplexné riešenie?

Nie, nemá. Cez komoru zubných lekárov boli snahy, ale nepodarilo sa to dostať do nejakej systematickej výučby.

Ceny u zubných lekárov nie sú vysoké

Okrem osvety je veľmi dôležitá aj prevencia. Keď som sa ale pozrel na čísla, tak z nich vyplýva, že záujem o takéto prehliadky klesá. V čom vidíte najväčší problém?

Nejde o nič iné, len o ľahostajnosť ľudí, keďže za preventívne prehliadky sa vo väčšine ambulancií, ktoré majú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, nedopláca.

Mnohí ľudia nejde k zubnému lekárovi aj pre panický strach. Teraz sa už však do praxe dostávaj opravu zubu bez vŕtania. Ako vnímate tento nový trend?

Za moju kariéru som už takýchto trendov zažil viacero a všetky zlyhali. Pred rokmi prišiel trend s ozónom, s ktorým sa dá vysterilizovať zubný kaz, ale keď ho zalepíme, tak sa zub znova infikuje. A celá táto sláva, ktorá stála množstvo peňazí, veľmi rýchlo skončila. Ak sa bavíme o najnovšom trende, tak takýto spôsob tu bol aj pred 25 rokmi. Funguje to na báze enzýmov, ktoré majú schopnosť rozpúšťať organické látky. Nedá sa však spoľahnúť na to, že vyžerú kaz dostatočne dobre. Preto si myslím, že tiež ide len o bublinu, ktorá veľmi rýchlo spľasne.

Citlivou témou v spoločnosti je cena zákrokov u zubných lekárov, ktorú mnohí vnímajú ako vysokú. Ako sa vy na to pozeráte?

Je to veľmi relatívny pohľad. Ak dáte 40 eur za zubnú výplň, ktorá vám vydrží desať rokov, tak to nie je až tak veľa. Alebo korunku za 200 eur, ktorá vydrží 20 rokov. Veď, čo vám za takú sumu toľko vydrží? Takže ceny nie sú vysoké, len sa na to ľudia pozerajú z čias socializmu, kedy sa im vštepovalo, že majú nárok na všetko zadarmo. Preto máme na to zlý pohľad. Bohužiaľ, zadarmo nič nie je, niekto to zaplatiť musí. Navyše, zubní lekári majú vyššie vstupy, preto sa to musí zohľadniť aj vo výstupoch.

Takže čisté zuby a prevencia, aby človek nemusel potom riešiť zložitejšie a nákladnejšie problémy.

Presne tak.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti