Toxické vzťahy s narcistmi zvyknú mať hlbší pôvod, než si uvedomujeme. Psychologička v rozhovore vysvetlila, ako si prenášame skryté traumy z detstva do dospelosti, v akom prípade sa môžeme jednoducho stať obeťami manipulácie a emocionálneho zneužívania a čo robiť, ak nevieme z takého vzťahu odísť.
Toxické správanie vo vzťahoch berieme ako štandard. Trpíme, no ostávame, pretože máme pocit, že puto s naším partnerom je silnejšie než my. Bojíme sa samoty a žijeme v skreslenej realite. Pomaly strácame samých seba a môže dôjsť aj k ospravedlňovaniu psychického či fyzického násilia.
Narcistická láska je ako ilúzia. Je to hra zrkadiel, v ktorej vidíme len to, čo nám druhá strana dovolí.
Takto zjednodušene popisuje vzťah s narcistickou osobnosťou psychologička Antonia Morgan. Hovorí, že osudy ľudí, ktorí žijú s narcistmi sú rôzne: „Väčšina si neuvedomuje, že súčasťou takých vzťahov nie je len emocionálne zneužívanie, ale aj finančné. Ľudia môžu skončiť na ulici, bez akejkoľvek podpory, prídu o deti, pretože ich partner zmanipuloval.“
Dodáva, že vážnejšie prípady sa môžu končiť aj tragicky.
Človek sa nenarodí ako narcis, stane sa ním počas života. Rovnako ani obeť narcistického zneužívania nie je obeťou z ničoho nič.
Za oboma prípadmi je súhra rôznych vzorcov správania, tráum a psychických mechanizmov, ktoré sme si do dospelosti odniesli z detstva.
Podľa psychologičky si práve v tomto období budujeme rôzne návyky aj v rámci vzťahov. Čo teda predurčuje to, že sa môžeme v budúcnosti stať obeťou narcistického zneužívania?
Slovami odborníčky sú viac náchylné empatické typy osobnosti: „Vo vzťahoch hľadajú rovnováhu lásky, pochopenia a vzájomného rešpektu. Tieto atribúty charakteru narcisti u svojich obetí vyhľadávajú a robia ich tak ľahkou korisťou.“
Obeťou sa tiež môžu stať ľudia s veľmi nízkym sebavedomím alebo osoby, ktoré trpia depresiou či úzkostnými poruchami.
Do vzorca narcistických manipulátorov však najčastejšie zapadajú ľudia, ktorí zažili rovnaké vzťahy v detstve. Takéto zaobchádzanie považujú za štandard, pretože sa hlboko zakorenilo v ich psychike.
Ako píše Morgan aj vo svojej publikácii Päťdesiat odtieňov narcizmu, emocionálne zneužívanie nezanecháva viditeľné stopy, no hlboko sa vryje do psychiky obete a môže formovať jej vnímanie seba i sveta.
„Sebavedomí ľudia, ktorí mali podporujúcich rodičov, pravdepodobne neupadnú do toxických vzťahov. Prvýkrát, keď im niekto vynadá, zbalia si kufre a odídu. Prečo to obete neurobia? Pretože je to pre nich štandard,“ zamýšľa sa.
Ak teda niekto vyrastal v toxickom prostredí, môže byť pre narcistu oveľa ľahšou obeťou, no nie je to pravidlom.
Odborníčka hovorí, že veľa obetí toxického detstva, kde boli prítomné časté konflikty, manipulácia alebo bol jeden z rodičov silnej narcistickej povahy, si vytvorí k partnerovi úzkostnú vzťahovú väzbu. Aj to je dôvod, prečo je náročné z takých vzťahov odísť.
„Majú strach z opustenia. To, že obeť nemala bezpečné prostredie v rodine a často mohla mať strach zo samoty, sa môže preniesť aj do partnerského vzťahu. Ak tolerujeme manipuláciu zo strany partnera, je to zvyčajne preto, že sme podobné vzorce zažívali v detstve a vnímame ich ako bežné, pretože sme ich nemali s čím porovnať,“ vysvetľuje.
„Narcista nám potom normalizuje správanie, ktoré by nemalo byť normálne. Napríklad, že veď všetci sa občas hádajú, každý niekedy povie niečo nepekné. Keď sa k nám zas správa milo alebo sa o nás stará, berieme to ako nadštandard. Ale to nie je správne,“ pokračuje.
Dodáva, že pokiaľ sa obeť takého vzťahu, či už rodinného alebo partnerského, nepoučí a nepochopí, prečo také správanie tolerovala, je veľmi pravdepodobné, že sa znova spadne do toxického vzťahu a emočného zneužívania.
Vyštudovala psychológiu v Spojených štátoch. Okrem iného absolvovala trojročný psychoterapeutický výcvik zameraný na gestaltizmus a kontinuitnú teóriu pod vedením známeho amerického psychológa Stefana Deutscha.
Pôsobila ako školská psychologička, kde získala skúsenosti o tom, ako rodinné a školské prostredie priamo vplýva na tvorbu psychologických vzorcov správania a bola svedkom následkov nefunkčných a toxických vzťahov na emocionálny vývoj detí a tvorbu narcistického spektra mladej generácie.
Asistovala tiež pri výsluchoch pre okresný policajný zbor, kde bola pribraná k úkonu trestného konania na posúdenie duševného zdravia vypočúvaných osôb. Aktuálne sa venuje poradenskej praxi, zameriava sa na osobný rozvoj, vzťahové vzorce správania, narcistické kontexty vo vzťahoch a aj psychogénne ochorenia vyvolané stresom.
Veď sa zbaľ a odíď. Veta, ktorú zrejme počulo mnoho obetí narcistických partnerov či partneriek, ale aj všeobecne toxických vzťahov. Zdanlivo jednoduchý krok, no opak je pravdou.
V takýchto prípadoch totiž dochádza k javu, ktorý Morgan popisuje ako traumatické puto. To vzniká ako dôsledok manipulácie partnerom či partnerkou.
Slovami psychologičky ide o citové spojenie medzi násilníkom a obeťou cez intenzívne emocionálne zážitky s pravidelnými prejavmi láskavosti.
Zjednodušene, narcista v prvej fáze svoju obeť doslova bombarduje láskou, potom jej ju vezme a príde druhá fáza, znehodnotenie či ponižovanie.
„Tak vzniká silná psychická závislosť. Obeť čaká, kedy príde ďalší prejav lásky a bojí sa, kedy jej ju partner zase vezme. Každým takýmto cyklom sa závislosť prehlbuje, pretože sú v ňom prítomné aj hormóny ako kortizol či dopamín,“ vysvetľuje.
„Dopamín môže byť prítomný v toxických vzťahoch, ale v trochu odlišnom kontexte. Môže zohrávať rolu v takzvanom cykle odmeňovania, a to tak, že sa dostaví pocit odmeny, keď dôjde k náhlemu zlepšeniu vzťahu po konflikte. Zvyčajne sú tiež zvýšené hladiny kortizolu, stresového hormónu, a adrenalínu, ktorý je spojený s impulzívnymi reakciami a konfliktmi,“ približuje.
Ďalej spomína hormón prolaktín, ktorý môže viesť k emočnej vyčerpanosti či testosterón, ktorý podporuje agresívne správanie.
„Toxické vzťahy môžu viesť k vytváraniu závislosti na týchto cykloch. Aj keď je dopamín prirodzene spojený s pozitívnymi emóciami, v toxických vzťahoch môže byť jeho účinok narušený, čo spôsobuje, že partneri sa stávajú emocionálne závislí,“ dodáva psychologička.
Ďalším faktorom, prečo nie je jednoduché odísť, je podľa jej slov kognitívne rozpoltenie: „To znamená, že obeť žije v skreslenej realite. Ide o stav, keď nekonáte v súlade so svojimi presvedčeniami.“
„Napríklad ospravedlňujete činy násilníka. Racionálne si uvedomujete, že by ste mali odísť, no na druhej strane si hovoríte, že veď ten partner či partnerka predsa pre vás robí aj veľa pekných vecí. Tento skreslený obraz vám pritom narcista podsúva,“ vysvetľuje na príklade.
Príprava na to, aby dokázala obeť od narcistu odísť, je komplikovaná a vyžaduje si čas aj podporu okolia.
„No ťažko na tom budete pracovať v toxickom prostredí. Proces liečenia väčšinou príde vtedy, keď z neho odídete. Podstatné je preto vytvoriť si prostredie, v ktorom sa budete cítiť v bezpečí. Kde budete mať podporu ľudí z okolia, ktorí vám nebudú skresľovať realitu, nastavia vám zrkadlo a uvidíte doslova svetlo na konci tunela,“ hovorí.
„Lebo niekedy je ten pocit bezmocnosti, či to zvládnete, či už finančne alebo emočne, taký silný, že to niekedy naozaj končí veľmi zle,“ dodáva s tým, že bezpečné prostredie je krokom číslo jedna k tomu, aby ste sa mohli začať uzdravovať.
Problém však nastáva vtedy, ak v okolí nikoho nemáte. Súčasťou takýchto vzťahov je často aj to, že vás partner či partnerka postupne odstrihne od vašich blízkych.
Postupne, ak sa cítite pripravení, môžete odísť, no aj to si vyžaduje svoj postup. Podľa psychologičky metóda „zbaľ sa a odíď“ nemusí v každom prípade fungovať. Silný narcis takýto spôsob odmietnutia nemusí podľa jej slov zvládnuť.
„Oni sa už počas vzťahu uistia v tom, že vaše životy sú nejakým spôsobom prepletené a že majú na vás kontakt, napríklad cez vašich známych. Existujú štatistiky, že ak je človek skutočne veľmi toxický, agresívny a nachádza sa na vysokom spektre narcizmu, do 24 až 48 hodín od vášho odchodu vám môže ublížiť,“ popisuje tie horšie prípady toxických či narcistických vzťahov.
„Od takého človeka nemôžete odísť len tak. Silný narcis neprijme to, že mu hovoríte najväčšie nie v jeho živote. Ste doslova ako jeho zdroj, bez ktorého on nedokáže žiť,“ hovorí.
„Ak takýto odchod nie je zorganizovaný správne, môže sa skončiť tragicky. V týchto vážnejších prípadoch je preto dobré spraviť si plán odchodu,“ dodáva psychologička.
Ak sa bojíte o svoju bezpečnosť, podľa Morgan by ste mali podniknúť viacero krokov. Bezpečnostný plán odchodu spísala do niekoľkých bodov:
Psychologička na záver dodáva, že čím dlhšie sme v takomto vzťahu, tým viac upadáme do beznádeje, naše sebavedomie sa neustále znižuje. Môžeme byť dokonca náchylnejší na niektoré ochorenia, pretože naše telo pod dlhodobým stresom nedokáže z vyčerpania fungovať tak, ako by malo.
„Toxický vzťah nás navždy zmení. Veľa klientov sa ma pýta, či budú ako predtým. Nie, jasné, že nebudú. Taký vzťah nás poznačí, je to trauma. Ale budeme autentickí, to, čo cítime vo vnútri, môžeme autenticky žiť,“ uzatvára.
Je váš partner tým pravým? Vypočujte si slová odborníčky a zistite, či nie ste v toxickom vzťahu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
