Majú príťažlivý obal, lákavé vône a neobmedzenú škálu príchutí. Odborníci od ich vzniku upozorňujú na rôzne úskalia, ale nikto netušil, aké môžu byť dlhodobé účinky na zdravie.
Štúdia manchesterskej metropolitnej univerzity prišla s novou teóriou - riziká sú horšie ako pri klasickej cigarete.
„Vapovanie môže viesť ku vyššej konzumácii nikotínu. Samozrejme, tie škodlivé účinky nikotínu spočívajú v tom, že človeku sa zvýši krvný tlak, cievy sú potom menej elastické,“ vysvetľuje pneumológ Ivan Kocan.
Britská štúdia hovorí o zvýšenom riziku vzniku demencie, srdcových chorôb a zlyhávania orgánov. Za najväčší problém považujú jej autori nedostatok kontroly nad množstvom.
„Kontinuálne počas celého dňa má užívateľ tendenciu po tom siahnuť. Nelimituje ani priestor, lebo je to povolené všade,“ tvrdí adiktológ Rastislav Žemlička.
Alica začala fajčiť v 16 rokoch. Používa aj klasické cigarety či žuvací tabak. Začala však s vaporizérmi. Dodnes ho nosí ako prilepený v ruke.
„Doma aj vonku. Keď spím tak nefajčím, inak praktický celý deň,“ vraví 20-ročná Alica.
„Pri klasických cigaretách človek vidí, koľko vyfajčil. Práve v tejto tekutej forme stráca kontakt, koľko toho vyfajčil,“ podotkol Žemlička.
„Zvlášť u adolescentov a tínedžerov je problém, že fajčenie ovplyvňuje vývoj mozgu. Normálne sa mozog vyvíja do 25 roku života a vyvoláva to poruchy sústredenia,“ priblížil Kocan.
Takáto náplň sa rovná viac ako dvom balíčkom cigariet. Nezapáchajú a pre rodičov môže byť problematické to odhaliť.
Z európskeho školského prieskumu vyplýva, že medzi slovenskými žiakmi vapovanie získavajú na popularite. Klasické fajčenie naopak klesá.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
