Týranie detí je alarmujúcim fenoménom, ktorý spôsobuje hlboké psychické a sociálne rany s dlhodobými následkami. Odborníčka upozorňuje na význam včasnej intervencie a individuálneho prístupu pri liečbe obetí, aby sa minimalizovali riziká trvalých porúch.
Týranie akéhokoľvek druhu je mimoriadne závažným problémom, ktorého obeťami sú v mnohých prípadoch tí najzraniteľnejší – deti. Pre tie je zdravé domáce prostredie kľúčové, no keď sa stanú terčom týrania, môžu trpieť následkami do konca života.
„Psychické následky na obetiach sa rozlišujú v závislosti od rôznych špecifických faktorov, ako sú napríklad jednotlivé formy týrania, dĺžka trvania útokov, sociálne zázemie, štruktúra osobnosti obete, jej vek, copingové stratégie, mechanizmy zvládania stresu či iných činiteľov,“ uviedla Michaela Melcherová, psychologička z Referátu poradensko-psychologických služieb v Poprade.
Tieto deti v dôsledku takéhoto správania často trpia posttraumatickou stresovou poruchou, depresiou, sociálnou izoláciou, poruchami príjmu potravy a mnohými ďalšími psychickými problémami.
Podľa psychologičky je pre obete týrania veľmi dôležitá skorá intervencia, aby sa predišlo rozvinutiu jednotlivých porúch.
Dlhodobé následky týrania môžu mať v budúcnosti zásadný vplyv na správanie a rozhodovanie obetí v ktorejkoľvek sfére života.
„Môžu sa objaviť ťažkosti s vyjadrením vlastnej potreby, nerozhodnosť, perfekcionizmus, nízka sebaúcta, problémy v kolektíve s prejavením dôvery voči spolupracovníkom, závislosť od schválení alebo potvrdení svojich rozhodnutí, úspechov či schopností. Obete týrania majú často nižšiu toleranciu na stresové podnety, pretože ich organizmus je senzitívnejší z predchádzajúcich skúseností,“ vysvetlila Melcherová.
Okrem toho však tieto deti skľučuje strach zo zlyhania, ktorý vyvoláva polaritné reakcie. Na jednej strane je perfekcionizmus, ktorý nabáda obete do prehnanej snahy o docielenie dokonalosti, čo môže viesť k vyhoreniu alebo chronickému stresu.
Na strane druhej strach zo zlyhania môže obete týrania podnecovať k odkladaniu dôležitých životných, pracovných či iných rozhodnutí.
Akákoľvek forma týrania môže mať hlboký a tiež dlhodobý vplyv aj na budovanie zdravých vzťahov jedinca. Psychologička uviedla, že primárne vzorce správania, vnímanie sveta a medziľudských vzťahov si dieťa buduje v priebehu svojho vývinu na základe skúseností.
Vzhľadom na to, že dieťa vychádza z empírie, ktorá sa buduje z nezdravého prístupu, akým je týranie, narúša to jeho schopnosť dôverovať, cítiť sa bezpečne, akceptovať vlastnú identitu a vytvárať stabilné vzťahy s druhými ľuďmi v akýchkoľvek sociálnych oblastiach.
V niektorých prípadoch sa už v detstve stáva, že sa z obete týrania, napríklad v domácom prostredí, stane agresor. Takýto jav nazývajú psychológovia kompenzačný mechanizmus. Deti ho využívajú na vyrovnanie sa s pocitom bezmocnosti, ktorý zažívajú ako obete.
Existujú však aj ďalšie dôvody, ktoré by vysvetľovali cyklus obete - agresora, ako je napríklad imitácia a potvrdenie vlastnej hodnoty, kontroly nad vlastným životom, nedostatok emocionálnej regulácie. Tento jav môže vzniknúť aj v dôsledku emocionálnej otupenosti a zníženia empatie.
„Deti, ktoré zažívajú týranie, môžu byť naplnené frustráciou, hnevom a emocionálnou bolesťou, ktorú nedokážu samy spracovať. Kumulácia hnevu sa uvoľní vo forme agresie voči ostatným deťom, je to reakcia na emocionálnu nestabilitu, ktorá im prinesie úľavu,“ dodala Melcherová.
V prípade cyklu násilia z obete do agresora v dospelosti existuje podľa psychologičky niekoľko mechanizmov, ktoré by tento cyklus vysvetľovali. Patrí medzi ne absencia pozitívnych vzorov správania a napodobnenie naučených negatívnych vzorcov, ktoré sú pre obeť vnímané ako normálne.
„Pri prevencii cyklu týrania je účinná sociálna podpora, poskytovanie pozitívnych vzorov správania, rozvíjanie emocionálnej inteligencie a predloženie zdravých alternatív pre ventiláciu nahromadenej energie,“ uviedla psychologička.
Pre deti, ktoré sú obeťami týrania, je odborná pomoc mimoriadne dôležitá. Vďaka nej môžu predísť dlhodobým psychickým poruchám a vrátiť sa do bežného života.
Psychológovia pri takýchto pacientoch využívajú rôzne metódy, napríklad Kognitívno-behaviorálnu terapiu, EMDR terapiu, skupinovú terapiu či mnohé iné prístupy. Každý človek je však vnímaný ako jedinečný, a preto ku každému prípadu je potrebné pristupovať individuálne. Inými slovami, nie každému budú vyhovovať všetky metódy.
Dôležitým faktorom pri poskytnutí vhodného psychoterapeutického prístupu obetiam týrania je aj druh týrania, ktorý je na nich vykonávaný. Metódy v jednotlivých prístupoch ako aj prístupy samotné sa môžu líšiť v prípade fyzického, psychického, sexuálneho, finančného či sociálneho týrania.
Poskytnutie pomoci obetiam týrania si vyžaduje nielen odborné znalosti, ale aj empatiu a citlivý prístup k ich individuálnym potrebám. Preto je dôležité, aby každé dieťa dostalo podporu, ktorá zohľadňuje jeho osobné prežívanie a konkrétny druh traumy. Len tak môžeme prispieť k jeho uzdraveniu a nádeji na lepší život.
Podpore detí sme sa venovali aj v Teleráne. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
