„Je podľa teba dobrý nápad, dať si ten koláč?“ Veta, ktorá dokáže poriadne ublížiť. Svoje o tom vedia odborníci a odborníčky z projektu Chuť žiť. Dennodenne ich prosia o pomoc ľudia s poruchami príjmu potravy alebo narušeným sebaobrazom aj v dôsledku zraňujúcich slov z úst ich najbližšieho okolia.
Projekt Chuť žiť pomáha ľuďom, ktorí trpia poruchami príjmu potravy a ich blízkym. Poskytujú bezplatné poradenstvo na telefonickej linke, v mailovej poradni a sústreďujú sa aj na dlhodobú psychologickú pomoc.
Keďže sa však na nich dlhodobo obracali mladšie deti a tínedžeri cez sociálne siete, rozhodli sa rozšíriť linku pomoci o chatovú poradňu.
„Naším cieľom bolo byť bližšie k mladšej cieľovej skupine a poskytnúť im druh kontaktu, ktorý najviac vyhľadávajú,“ hovorí zakladateľka projektu Valentína Sedileková.
Aj to je dôkazom toho, že poruchy príjmu potravy, šikana zameraná na fyzický vzhľad či ostatné problémy s duševným zdravím, ktoré plynú zo stravovania, sú veľkou témou.
Okrem toho, od roku 2022 poskytujú školám komplexný prevenčný program porúch príjmu potravy, kde vyhodnocujú nielen dáta o jeho úspešnosti, ale aj napríklad o tom, aký vzťah k svojmu telu majú mladí ľudia vo veku 11 až 19 rokov.
Z celoslovenského prieskumu, ktorého sa zúčastnilo vyše 2400 respondentov, zistili, že až 43 percent opýtaných sa stretáva s takzvaným body shamingom. V praxi ide o nepríjemné komentáre, hanlivé slová či nevyžiadané rady na ľudské telo a fyzický vzhľad.
„Ide o jednu z najčastejších foriem šikany a to nielen medzi deťmi,“ poznamenala Sedileková.
Podľa jej slov nejde len o priamu formu slovného ponižovania, ktoré sa týka váhy či fyzična, ale aj nepriame narážky v podobe: „Je podľa teba dobrý nápad, dať si ten koláč?“
S body shamingom sa čoraz viac stretávajú aj štíhli ľudia. Tí často počúvajú prívlastky ako „anorektik“ alebo „anorektička“. „Sú im pripisované ochorenia, ktoré sa ich netýkajú. Tieto slová sú zraňujúce za účelom ublíženia,“ ozrejmila.
Podobné slová vychádzajú z úst rovesníkov i staršej generácie. Kritickými obdobiami sú hlavne sviatky, kedy sa stretáva rodina, no deje sa to pravidelne aj v domácom prostredí a partnerských vzťahoch.
Z výsledkov prieskumu v Sedilekovej najviac zarezonoval fakt, že až 21 percent mladých by bolo ochotných ohroziť svoje zdravie, ak by to zlepšilo výzor ich tela. Toto číslo predstavuje každého piateho tínedžera a tínedžerku.
„Predpokladáme, že táto skupina detí už využila alebo využíva nejaké formy manipulácie so stravou a pravdepodobne sa angažujú v rizikovom správaní. Tu je potrebná nielen prevencia, ale aj forma intervencie,“ vysvetľuje.
Varovným signálom je správanie, ktoré vedie k nutkavej kontrole telesnej hmotnosti a vzhľadu. Môže ísť o hladovanie, vynechávanie potravinových skupín, diéty, vyvolávanie vracania, extrémne cvičenie, zneužívanie liekov či prejedanie sa.
Na otázku, či majú respondenti radi svoje telo, odpovedalo záporne až 37 percent z nich.
Prieskum tiež preukázal, že až 28 percent mladých si myslí, že pokiaľ schudnú, stanú sa hodnotnejším človekom a 32 percent považuje štíhlych ľudí za šťastnejších a úspešnejších. „To je práve motív, prečo deti a tínedžeri, ale aj dospelí túžia po štíhlosti,“ vraví Sedileková, ktorá to pripisuje predstavám, ktoré sa spájajú so stereotypizáciou tučnoty.
„Ľudia veria, že štíhlosť prináša úspech, prijatie či lásku od ostatných. V súčasnosti je štíhlosť spájaná aj s ekonomickým statusom alebo bohatstvom,“ podotkla.
Za tučnotou si totiž spoločnosť stále predstavuje smútok, osamelosť, lenivosť, opovrhovanie zo strany okolia a nekvalitné vzťahy. Svojím programom sa snažia na školách scitlivovať aj túto oblasť, neutralizovať tému štíhlosti a tučnoty.
„Niekedy počúvame, že propagujeme obezitu, ale to nie je pravda. Akýkoľvek extrém má negatívny následok na zdravie človeka - aj obezita, aj podváha. To je vedecký fakt, no neznamená to, že tučný alebo obézny človek má menšiu hodnotu, “ objasnila Sedileková.
Ako hovorí, nikto nemá právo človeka komentovať, šikanovať alebo odsudzovať na základe toho, ako vyzerá.
Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby spoločnosť scitlivela aj voči tejto téme. „Musíme oddeliť predsudky od výzoru. Zmena však začína u každého z nás,“ doplnila.
Veľkú úlohu v tomto smere zohrávajú aj sociálne siete, ktoré ovplyvňujú vnímanie tela až u 36 percent mladých.
Dobrou správou však je, že na linky pomoci sa čoraz viac obracajú ľudia, ktorí zaznamenali problém u niekoho zo svojho okolia. „Volajú nám rodičia, odborní zamestnanci škôl, ktorí sa chcú poradiť, pretože nevedia, ako deťom pomôcť alebo sa boja, či dieťa nezareaguje negatívne.“
Na záver tiež dodala, že sa téma duševného zdravia na celospoločenskej úrovni posunula a normalizuje sa, no stále je pred nami ešte dlhá cesta.
Veronika zvíťazila nad anorexiou. Viac sa dozviete v nasledujúcej archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
