Z kvapky krvi, ale aj z iného biologického materiálu, vieme dnes zistiť už oveľa viac ako v minulosti. Diagnostika v laboratóriách napreduje míľovými krokmi, pomáha automatizácia a elektronizácia. Odborníci sa však počas diskusie Vizionári zhodli, že na ceste k stanoveniu správnej diagnózy zohráva aj naďalej kľúčovú úlohu lekár.
„Bez laboratórnej diagnostiky si už ani nevieme predstaviť kvalitné a moderné poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uviedol počas Vizionárov Marek Kučera, všeobecný lekár pre dospelých a internista, prednosta Ústavu všeobecného lekárstva LF UK.
Laboratórna diagnostika za posledné roky významne pokročila, nielen v rozsahu vyšetrení, ale aj v ich množstve. „Zvýšila sa dostupnosť laboratórnych testov a urýchlil sa napríklad aj čas dodania výsledkov. Automatizácia je pri množstve vzoriek, ktoré sa denne do laboratórií dostávajú, nevyhnutná. Prináša napríklad aj zníženú chybovosť,“ uviedla Alexandra Malaníková z Unilabs Slovensko.
Dnes už stačí naozaj malá vzorka na získanie mnohých výsledkov. Podľa Tomáš Pagáča, biochemika a zástupcu riaditeľky Antidopingovej agentúry SR, ide však stále o podpornú metódu na nasmerovanie lekára na ceste k správnej diagnóze pacienta.
„V konečnom dôsledku je to o komunikácii pacienta a všeobecného lekára. Je taktiež dôležité, aby sa všetky diagnostické výsledky správne interpretovali a zvolil sa aj správny prístup, čo ďalej s týmito informáciami,“ dodal.
Medzi populárne trendy v diagnostike patrí suchá kvapka krvi, kedy sa krv bezbolestne odoberie z malého vpichu z prsta alebo päty a následne sa nakvapká na papier, kde sa nechá vyschnúť.
„Suchá kvapka krvi sa využíva pri novorodeneckom skríningu na odhalenie niektorých závažných ochorení ako cystická fibróza či spinálna muskulárna atrofia,“ vysvetlila Malaníková. Biochemik Pagáč si však jej využitie vie predstaviť aj v rámci populačného skríningu na odhalenie onkologických ochorení.
Práve laboratórna diagnostika zohráva veľkú úlohu v rámci prevencie. Dnes vieme z génov vyčítať predispozície na genetické ochorenia a pacienta tak nasmerovať aj na zdravší životný štýl.
„Laboratórna diagnostika je vhodná napríklad aj u zdravých ľudí, ktorí si chcú zmapovať svoj zdravotný stav,“ doplnila Malaníková.
Všeobecný lekár Marek Kučera však zdôraznil, že síce poznanie našich génov a genetických predispozícií môže viesť k intenzívnejšej prevencii a častejšej kontrole pacienta, netreba zabúdať na to, že gény sa vyvíjajú v čase a aj v závislosti od faktorov, ktoré na nás pôsobia, ako prostredie či stres. „Aj svojím životným štýlom vieme ovplyvniť ďalšie smerovanie nášho zdravotného stavu,“ priblížil.
Významnou oblasťou genetickej diagnostiky v medicíne, ktorú vyzdvihol aj Kučera, je tiež monitorovanie účinnosti liečby a odolnosti na liečbu. Dnes totiž vieme jednoduchým genetickým testom zistiť, ako pacient reaguje na liečbu.
Napríklad pacienti, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi, môžu byť na niektoré formy liečby rezistentní. Lekár ich vie genetickým testom vylúčiť a pacientovi odporučiť vhodnú formu liečby.
„Druhou takouto oblasťou je onkologická diagnostika. Pacienti môžu byť pri niektorých typoch ochorenia ako je rakovina hrubého čreva alebo rakovina prsníka na isté formy liečby rezistentní. Práve genetickým testovaním to vieme odhaliť,“ doplnil.
Diagnostika dnes už na určitej úrovni prebieha aj v lekárňach. Najpopulárnejším je CRP vyšetrenie, ktoré môže odhaliť chorobné procesy v tele.
„Lekárnici vedia výsledok interpretovať pacientovi a nasmerovať ho na konzultáciu k lekárovi. Ak sa pacient necíti dobre, ale nie je si istý, či potrebuje ísť k lekárovi, v lekárni si môže zmerať CRP, ktoré mu vyhodnotí, či sa v jeho tele deje niečo nepriaznivé, alebo nie,“ vysvetlil Jaroslav Kypr, prevádzkový riaditeľ siete lekární Dr. Max.
Zmeny nastali od 1. marca aj v ambulanciách všeobecných lekárov, ktorí majú zazmluvnené POCT výkony – ide o rýchlu diagnostiku život ohrozujúcich stavov, čo znamená, že všeobecný lekár vie odhaliť riziko infarktu, trombózy či pľúcnej embólie.
„Často sa stáva, že pacient si nezavolá sanitku, ale navštívi všeobecného lekára so silnými bolesťami v hrudníku, prípadne mu začnú až v čakárni. Od 1. marca máme možnosť robiť rýchlu diagnostiku na odlíšenie infarktu myokardu, ťažkostí s dýchaním z dôvodu srdca alebo pľúc a odhalenie trombózy alebo pľúcnej embólie. Lekárovi to v ambulancii slúži na posúdenie, či si pacient vyžaduje neodkladnú zdravotnú starostlivosť a teda privolanie sanitky, alebo to vylúčime a pacient sanitku nepotrebuje. Šetríme tým aj nemalé verejné zdroje,“ dodal Kučera.
Všeobecní lekári okrem rýchlej diagnostiky môžu využívať od 1. marca aj tzv. akútnu sonografiu. Nenahrádza klasické rádiologické pracoviská, ale slúži ako pomôcka všeobecnému lekárovi napríklad aj v takých prípadoch, keď má pacient podozrenie na kamene v žlčníku alebo trombózu.
Lekár priloží pacientovi sondu, cez ktorú vidí viac a nemusí ho tak okamžite posielať na ďalšie vyšetrenia. „V severských krajinách je to už celkom bežné, som rád, že iniciatívou všeobecných lekárov sa to podarilo aj u nás,“ uzavrel Kučera.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
