Každý rok na Slovensku evidujeme okolo 3200 nových prípadov rakoviny prsníka, ktorá sa týka čoraz mladších žien. Nové dáta Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR ukázali, že prípadov pribúda po celom svete, no miera prežívania pacientok v iných krajinách EÚ je vyššia ako u nás. Diskusia Vizionári opäť priniesla odborný pohľad na problematiku ale aj možné riešenia, ako napriek vážnej diagnóze zachrániť čo najviac životov.
Stúpajúci počet prípadov rakoviny prsníka súvisí aj so životným štýlom západných krajín. Napriek tomu, že ide o vážne onkologické ochorenie, vieme ho úplne vyliečiť, ak je zachytené včas.
„Dáta hovoria o tom, že aj vyspelejšie krajiny majú viac prípadov rakoviny prsníka, no miera 5-ročného prežívania takýchto pacientok je v iných krajinách lepšia ako na Slovensku. Napríklad severské krajiny majú manažment a liečbu pacienta na vyššej a lepšej úrovni,“ uviedla v diskusii Vizionári Veronika Rybanská, vedúca výskumno-analytického tímu v Inštitúte zdravotných analýz na MZ SR.
Na Slovensku máme aktuálne dve cesty ako v populácii zachytiť zhubný nádor prsníka, a to preventívnu a skríningovú mamografiu. „Preventívna mamografia je na Slovensku zadefinovaná v zákone už niekoľko rokov, pričom počíta s tým, že žena by mala každý rok chodiť na preventívnu prehliadku k svojmu gynekológovi,“ uviedla Lucia Vitárius, riaditeľka úseku zdravotných činností VšZP.
Ženy vo veku do 40 rokov posielajú gynekológovia v rámci prevencie na ultrazvukové vyšetrenie prsníkov, ženy nad 40 rokov už na mamografiu. Pri populačnom skríningu, ktorý aktívne vyhľadáva a zbiera dáta o prípadoch ochorenia v širokej populácii mimo preventívnych prehliadok, je hranica stanovená od 50 rokov.
Zo štúdie Inštitútu zdravotných analýz MZ SR však vyplynulo, že rakovina prsníka sa týka čoraz mladších žien, ktoré majú často agresívnejšie nádory, čo vplýva aj na mieru ich prežívania. Analytici inštitútu preto odporúčajú dolnú vekovú hranicu skríningovej mamografie znížiť z 50 na 45 rokov a hornú posunúť na 70 rokov.
Kvalitný populačný skríning navyše dokáže zachytiť viac žien s karcinómom prsníka ešte v takom štádiu, kedy ho vieme úplne vyliečiť.
„Medzi preventívnou prehliadkou a skríningom je výrazný rozdiel, skríning totiž dokáže zachytiť nádor v tom úplne najskoršom štádiu,“ vysvetlila klinická onkologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety Bela Mriňáková.
Napriek tomu, že sa na Slovensku vykonávajú skríningy dvomi cestami, na Slovensku na rakovinu prsníka ešte stále zomiera viac pacientok ako v iných krajinách EÚ.
„Miera prežívania pacientky je v prípade, že sa zoperuje ešte celkom malý nádor, až na úrovni 98 %,“ uviedla Mriňáková s tým, že miera prežívania naopak prudko klesá so stúpajúcim štádiom rakoviny prsníka.
Odborníci sa počas diskusie Vizionári zhodli, že na to, aby sme zachytili čo najviac zhubných nádorov v počiatočnom štádiu potrebujeme odlišné cesty skríningov zjednotiť a zorganizovať jeden veľký funkčný skríning aspoň na úrovni 70 % účasti.
„Naratívom v spoločnosti je, že rakovina sa rovná smrti, no nemusí to tak byť. Ochorenie môže byť dobre manažované a vyliečiteľné, ak je včas diagnostikované,“ doplnila Rybanská.
Vladimír Baláž, predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR spoločne s Michalom Megom, prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a NOÚ priblížili, že v rámci pracovnej skupiny, ktorá k problematike rakoviny prsníka vznikla, hľadajú spoločne s onkológmi a Ministerstvom zdravotníctva SR riešenia na zlepšenie cesty pacientky k včasnej diagnostike a liečbe.
Zhodli sa však na tom, že štát má silnú pozíciu v budovaní povedomia verejnosti o starostlivosti o svoje zdravie, ktoré máme v rámci krajiny ešte stále pomerne nízke.
V rámci diskusie sa okrem názorov odborníkov o svoj príbeh podelila aj samotná pacientka s karcinómom prsníka Jana Šišková, podľa ktorej je absolútne nevyhnutné vzdelávať a šíriť osvetu o zdraví a o príznakoch karcinómu už medzi mladými dievčatami.
Sama pozorovala zmeny na prsníku ešte predtým, ako si nahmatala hrčku, nepovažovala ich však za príznaky vážneho ochorenia.
Dominika Kormanová, predsedníčka OZ Amazonky, ktoré podporuje ženy s karcinómom prsníka, zdôraznila v závere diskusie aj to, že populačný skríning sa napríklad netýka 20 až 30-ročných žien, a preto treba zlepšiť osvetu o prevencii.
„Osvetu o zdraví treba robiť napríklad už aj na stredných školách,“ dodala s tým, že za absolútne kľúčové považuje napríklad samovyšetrenie prsníkov, ktoré by ženy aj podľa názoru odborníkov mali robiť každý mesiac ako súčasť základnej prevencie.
Záznam celej diskusie si môžete pozrieť vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
