Neinfekčná epidémia tretieho tisícročia. Aj tak hovoria lekári o chorobe diabetes mellitus druhého typu. Ide o cukrovku, ktorou oficiálne trpí asi 320-tisíc Slovákov.
Skutočné čísla sú vraj ale ešte vyššie a mnohí z nás ani netušia, že sú súčasťou štatistík choroby, ktorá skracuje život v priemere aj o 10 rokov. No nemusela by.
Na Slovensku máme kvalitné lieky, ktoré tento trend znižujú, stále ich však nepoužívame dostatočne. Prečo je to tak? O liečbe a manažmente pacienta sa rozprávali odborníci v ďalšom vydaní Vizionárov.
Diabetes mellitus druhého typu má rastúci charakter. Každý rok pribúdajú noví a noví pacienti a podľa odhadov zdravotných poisťovní státisíce ľudí netušia, že ňou trpia.
Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe vlastných skúmaní hovorí, že to môže byť aj 500 tisíc jej poistencov, Dôvera má analýzy ktoré hovoria o ďalších 230-tisícoch. „Je to časovaná bomba. Pacienti, ktorí majú prediabetes (štádium pred oficiálnym diagnostikovaním cukrovky, pozn. redakcie) majú všetky komplikácie ako pri diabete. Napríklad 30% pacientov môže mať neuropatiu a to sú komplikácie, ktoré skracujú život o 6-12 rokov,“ povedala Viera Doničová, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Ruka v ruke s curkovkou druhého typu navyše idú aj ďalšie diagnózy – ochorenia srdca aj obličiek. Podľa lekárov tak v liečbe treba multidisciplinárny prístup.
Pridružené ochorenia cukrovky komplikujú i skracujú život pacientov. Dobrou správou v tom všetkom je, že máme lieky, ktoré liečia naraz cukrovku aj choroby srdca a obličiek.
„Dokážu znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení o 35 %, počet úmrtí o 38 %, či vznik chronického-obličkového ochorenia o 39 %, doplnila doktorka Doničová.
„Máme v rukách účinnú zbraň.“ Horšie však je, že túto zbraň nevyužívame dostatočne. Podľa dát od doktora Emila Martinku, prezidenta Slovenskej diabetologickej asociácie tieto komplexné lieky nevyužívame ani z tretiny a lekári ich predpisujú menšiemu počtu pacientov.
Potvrdzuje to aj zdravotnícky analytik Martin Smatana, ktorý porovnal používanie starších a novších liekov. Podľa štatistík, ktoré má k dispozícii lekári stále predpisujú aj menej účinné lieky tam, kde by vedeli zabrať nové, komplexnejiše.
„Prečo tie zbrane nepoužívame? Sme opatrní k novinkám, trošku sa obávame či to tak platí. Je tam dôležitá dostatočná edukácia lekárov,“ vysvetľuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu a poruchy látkovej premeny a výživy Zbynek Schroner.
Kolegovia lekári dopĺňajú aj obavy z akéhosi „potrestania“ zo strany poisťovní, pretože náklady na moderné lieky, ktoré sú pre pacienta plne hradené, sú logicky vyššie.
„Každá nová molekula viac stojí lebo sa spláca investícia do vývoja a teda to znamená, že to prinesie zvýšenú nákladovosť pre poisťovne len v blízkej budúcnosti by to malo doniesť úsporu,“ vysvetlila doktorka Doničová.
Poisťovne reagujú dátami. Aj VšZP aj Dôvera hovoria, že náklady na pacientov s cukrovkou im rastú a teda za ich liečbu platia viac. Na druhej strane, však aj najväčšia štátna poisťovňa hovorí, že prikrývať sa „môžeme takou perinou, na akú máme,“ vysvetlil Ľubomír Šoltés z VšZP.
„14% chronických pacientov spotrebuje 47% nákladov na zdravotnú starostlivosť. Rýchlo narazíme na strop. Problematika chronických chorôb je výzvou pre všetky zdravotné systémy na svete,“ doplnila Soňa Labajová z VšZP. Zároveň však doplnila, že opravili analýzy podľa ktorých pôvodne vychádzalo, že časť lekárov nespĺňa kritéria od poisťovne.
Lekári však upozorňujú, že vyššie náklady na začiatku liečby znamenajú v dlhodobom horizonte úsporu. Ak totiž u pacienta predídu alebo oddialia srdcové či obličkové komplikácie, hospitalizácie alebo dialýzu, v konečnom dôsledku ušetria jeho zdravie aj nemalé finančné prostriedky.
Len na spomínanú dialýzu ide napríklad ročne okolo 100 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva v tejto veci hovorí o okrúhlych stoloch a paneloch, ktoré má dohodnuté s odborníkmi zo všetkých sfér, kde by mali hľadať spoločné riešenia. Zároveň pripomína, že pre úspech je dôležitá aj spolupráca pacienta.
„Úspešnú liečbu má na tri štvrtiny vo svojich rukách práve pacient,“ vysvetlil riaditeľ Odboru kategorizácie, cenotvorby a hodnotenia zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín MZ SR Vladimír Heriban.
Viac o moderných liekoch, financiách aj možnostiach pre pacientov sa dozviete v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo