Chemsex je fenomén, ktorý sa po svete šíri, hoci u nás sa o ňom ešte príliš nehovorí. Napríklad v susednom Česku už robí poriadnu neplechu a v Londýne sa hovorí dokonca o dvoch úmrtiach do mesiaca, ktoré spôsobil práve chemsex alebo jeho následky.
Ľudia si vo všeobecnosti zvyknú radi okoreniť sexuálny život, a tak skúšajú rôzne novinky. Najčastejšie ide o rôzne hračky či nové polohy, no niektorým učaruje aj celkom iný zážitok. Môže ísť napríklad o sex pod vplyvom návykových látok.
O chemsexe sa všeobecne hovorí ako o sexualizovanom užívaní návykových látok. Veľmi zjednodušene povedané to znamená, že ide o sex pod vplyvom drog.
S týmto fenoménom sa spájajú najmä skupinové sexuálne párty, ktoré obvykle trvajú aj niekoľko dní. A všetko sa väčšinou dohaduje na zoznamovacích aplikáciách, čiže ide zväčša o sex s neznámymi ľuďmi.
„Je to aj v heterosexuálnych, no najmä v homosexuálnych komunitách. Kombinácie obyčajne dvoch alebo troch drog. Sú to dospelí ľudia, robia to v súkromí, voči tomu by sa nenamietalo. Namieta sa to, že oni idú 48 až 72 hodín v tých drogách a za ten čas majú neuveriteľne vysoký počet partnerov,“ vysvetlila na úvod sexuologička Danica Caisová s tým, že ona sama mala o chemsexe prednášku na konferencii sexuológov.
Chemsex je veľký problém najmä preto, že človek, ktorý ho obľubuje, sa súbežne stáva spravidla závislým od sexu aj drog, ktoré počas neho užíva. Výsledkom tiež môže byť, že nakoniec už vôbec nemusí mať záujem o obyčajný sex za triezva. Dobrou správou však je, že pri abstinencii nejde o nezvrátiteľný jav.
„Ak prestanete stimulovať mozog a určité oblasti mozgu tou drogou a ubehne niekoľko týždňov, dokonca až niekoľko mesiacov, tak potom sa tá vzrušivosť tých jednotlivých centier stabilizuje, vráti sa to do normálu. Vo väčšine prípadov je to stav zvrátiteľný,“ vyjadril sa psychiater Matúš Virčík.
Istou formou závislosti od chemsexu trpí aj dvadsaťsedemročný Bratislavčan Marek (meno sme pre potreby tohto článku zmenili). Príležitostne užíva pervitín, ktorý mu vždy nakopne sexuálne túžby. Skúsenosť s pravými sexpárty síce nemá, no jeho problémom je masturbácia.
„Zvyknem si dať raz za pár mesiacov pervitín a potom ťahám obvykle tri až štyri dni šnúru bez spánku. Problém je, že zvyknem mať veľkú chuť na sex, ale zároveň si neviem predstaviť, že by som mal ísť von a že by som mal mať sex s nejakým dievčaťom. To je nepredstaviteľné a ani ma to vtedy vôbec nevzrušuje. Uchyľujem sa teda k pornu a sebauspokojeniu,“ hovorí Marek na úvod.
Jeho masturbácia pod vplyvom drogy však vždy zároveň trvá veľmi dlho a on si ňou zvykne aj pravidelne ublížiť.
„Bežne sa to potom skončí tak, že si doslova ho*ím v pohode dvanásť až pätnásť hodín. Výsledkom je to, že na druhý deň ma neuveriteľne bolí penis, mám ho zodretý niekedy až do krvi. A šialene ma, samozrejme, bolí aj ruka. Nie je výnimkou, že s ňou nedokážem ani pohnúť,“ vysvetľuje Marek.
Podľa jeho slov vie, že to, čo robí, nie je normálne. Napriek tomu sa však niekedy nafetuje jednoducho len preto, že na takúto masturbáciu má neodolateľnú chuť.
„Je to iná dimenzia. Trvá to dlho, no človeka to baví. Aj ten orgazmus je potom majestátny. Ale na ďalší deň to vždy ľutujem. Zvyknem si hovoriť, že to už nikdy nespravím. Ale potom dojazd odíde a ja na to mám opäť chuť,“ uzatvára.
Druhý skutočný príbeh opísal pre príručku „Jak odletět na Mars a bezpečně se vrátit zpátky“ mladý Čech menom Martin.
Pervitín začal užívať počas dospievania, keď to po jeho coming out-e nebolo doma ideálne. Rok a pol bral pravidelne, no podarilo sa mu úspešne prestať, pretože začal mať schizoidné stavy.
Pätnásť rokov sa potom fetu ani nedotkol. Potom si však našiel partnera, s ktorým mávali pravidelne a často sex. Lenže sexuálny život sa rozhodli okoreniť, a tak si začali volávať na trojku či štvorku ďalších mužov.
„Boli sme vždy zodpovední a súložili sme výhradne s kondómom. Až nám jeden milenec ponúkol čiaru pika. Ja som si hovoril, že po pätnástich rokoch to bude v pohode a mladý to chcel vyskúšať. Jasné, že ma viac bavila tá droga než samotný sex. Ale mohli sme niečo robiť celú noc a neboli sme unavení, takže bomba,“ opisuje svoju skúsenosť s tým, že potom si povedali, že stačilo.
Lenže o pár mesiacov sa situácia zopakovala. Ozvali sa tomu milencovi, opäť sa sfetovali a celú noc mali sex. Neskôr sa s ním začali stretávať pravidelne a keďže mu verili, že s nikým iným to nerobí, prestali používať kondóm.
Postupne sa začali stretávať s ďalšími mužmi a vystriedalo sa ich u nich niekoľko desiatok. S ochranou si už absolútne nelámali hlavu. Netrvalo dlho a v chemsexe išli každý víkend.
„Celý týždeň sme sa spamätávali. Tá vyčerpanosť po dvoch dňoch bez spánku je brutálna a už sme zháňali znovu. Mňa opäť chytili paranoidné stavy a hádali sme sa, pretože mladého to bavilo a ja som mu to kazil. Takže sme nakoniec každý súložili inde a spolu sme prestali spať úplne,“ hovorí Martin.
Približne po polroku sa im však ozval milenec, ktorý im dal prvú čiaru. Oznámil im, že je HIV pozitívny a že by mali ísť na testy. Martinove výsledky boli negatívne, jeho priateľ bol pozitívny.
„Dosť nám to prevrátilo život a, samozrejme, sme sa v pervitíne začali topiť ešte viac. Začali sme si aj strieľať (užívať injekčne, pozn. red.), stala sa z toho niekoľkotýždňová jazda, bežne sme týždeň nespali,“ priznáva.
Keďže sa hádali stále viac, nakoniec sa rozišli. Martin s fetovaním prestal, no dodnes má problém mať triezvy sex. Pred sexom doteraz doslova uteká.
„Návrat do bežnej reality bol ťažký a stále je. To naozaj niekoho vážne baví dvadsaťminútový sex?... A vlastne si ani nepamätám, kedy som si takýto sex naozaj užil. Tá predstava, aké by to mohlo byť, koľko frajerov by sa na mne mohlo vystriedať. Tie myšlienky ma ovládajú pomerne často,“ konštatuje Marek.
Podľa jeho slov je najsmutnejšie to, že každú chvíľu sa niekomu z kamarátov snaží dohovoriť, aby chemsex neskúšal. Príhody, aké sú tieto, vám totižto pred prvou skúsenosťou nikto nepovie.
Pri chemsexe sa najčastejšie užíva niekoľko drog. Ide prevažne o stimulanty ako pervitín a mefedron, no v kurze sú aj menej známe GHB/GBL, ktorých efekt závisí od množstva užitej látky - môže byť stimulačný aj sedatívny. Práve GHB/GBL sú však zároveň aj látky, ktorými sa veľmi ľahko človek predávkuje a práve v tom stúpa riziko ich užívania, pretože predávkovanie veľmi ťažko identifikovať.
Problémom však je aj to, že u mužov všetky tieto látky môžu kompletne zabíjať erekciu, následkom čoho si teda dávajú ešte aj Viagru či iný podporný prostriedok pre potenciu a nie je žiadnou výnimkou, že sa to celé zaleje ešte aj množstvom alkoholu.
V príručke „Jak odletět na Mars a bezpečně se vrátit zpátky“ sa píše, že je extrémne nebezpečné kombinovať Viagru a pervitín. Viagra totižto znižuje krvný tlak, kým pervitín ho zvyšuje. Kombinácia môže spôsobiť extrémne a náhle zmeny krvného tlaku, pri ktorých je vysoké riziko mŕtvice alebo infarktu.
Ak do toho všetkého navyše človek pridá alkohol, po niekoľkodňovej jazde si môže byť istý extrémne nepríjemným dojazdom, priam šialenou a neprekonateľnou únavou a všeobecne sa dá hovoriť o šťastí, ak sa mu nič horšie nestane.
Najväčšie riziká spojené s fenoménom chemsex sú najmä v tom, že človek pod vplyvom drog prestáva dbať na ochranu a bezpečný sex. Na sexuálnych párty sa na ochranu zväčša nedbá tak či onak, no ak je človek ešte do toho aj omámený, nie je žiadnou výnimkou, že súhlasí aj s praktikami, s ktorými by inak nesúhlasil, alebo pri ktorých by sa za normálnych okolnostiach chránil.
„Tam sa vystrieda množstvo ľudí medzi sebou, čo sa týka pohlavného styku. A je tam obrovské riziko pohlavne prenosných chorôb, ale aj poranení. Taký intenzívny pohlavný život v priebehu krátkej doby, tam vzniká veľa zranení genitálií. Ide o poranenie penisu, konečníku či pošvy. Ale čo aspoň literatúra píše, tak to môže byť naozaj celkom vážne,“ hovorí Caisová.
Podľa jej slov môže ísť o rôzne hlboké škrabance či uhryznutia po celom tele a tvári, rapídne stúpa tiež riziko infikovania hepatitídou typu C, čo nie je úplne najbežnejšie práve pri sexe. Tu je však situácia iná. Keď navyše ľudia idú v drogách, utlmuje sa ich bolesť, bdelosť aj ostražitosť.
„Voči chemsexu sa v Londýne veľmi broja, lebo sa s tým spájajú úmrtia, no tie sú aj z vyčerpania. To je, ako tí ľudia berú drogy a stimulujú sa – to sú stimulačné drogy, keďže oni nechcú spať, skôr naopak. Hovoria, že ten zážitok orgazmu a toho celého je extatický. To je to, čo ich láka opakovať to znova. Ale oni mnohí zomrú vyčerpaním,“ dodáva Caisová s tým, že ide podľa nej o veľmi nebezpečnú aktivitu.
Ako je už vyššie spomenuté, človeka, ktorému učaroval chemsex, je veľmi ťažké presvedčiť o skutočnosti, že vážne ohrozuje svoje zdravie.
„Kto už v tom ide, tomu môžete rozprávať, že to nemá robiť. On tie zážitky, ktoré pod tou drogou alebo s tými ľuďmi zažil... Túži po nich znova. A toto je presne o tom. Oni vedia, keď sú triezvi, že toto nie. Ale idú v tej komunite a ťahá ich to tam, vidia tých ľudí, že zomrú, ale aj tak ich to neodradí. Ja by som povedala, že primárna prevencia je – ani do toho nechoďte,“ hovorí odborníčka.
Navyše treba myslieť na to, že v tomto prípade sa nerozprávame o sociálnych prípadoch, ale o bežných ľuďoch.
„Isto tam idú aj takí, že väčšina z nich skúsenosti s drogami už má. To nie sú bezdomovci, to nie sú ľudia, ktorých dráha závislého je od nevidím do nevidím. To sú ľudia, ktorí pracujú, oni normálne fungujú. Potom príde víkend, zdrogujú sa a popri tom súložia,“ vysvetľuje Caisová.
Ako dodáva, vie o poľskej štúdii, ktorá sledovala špičkových manažérov, ako cez víkend išli v stimulačných drogách, no od pondelka si nič nedávali. Podľa Caisovej ide o zaujímavú formu závislosti.
„Oni nemusia brať 24 hodín denne 365 dní v roku, kdeže. Oni celý týždeň fungujú, príde piatok večer, nasypú sa tými drogami a idú tri dni v takom neviazanom sexe, až do vyčerpania. Aspoň čo som ja čítala, tak to množstvo sexuálnych partnerov je priam neuveriteľné,“ hovorí sexuologička.
Keď niekto začne experimentovať s chemsexom, obvykle ide najskôr o príležitostnú sexpárty raz za čas. Keďže je však pravidlom, že ľuďom táto činnosť učaruje, obvykle periodicitu zvyšujú, až sa nakoniec dostanú na záležitosť každého víkendu.
Caisová hovorí, že ona osobne tento problém riešila s dvoma mužmi. Obvykle však chemsex ľudia riešiť nechcú.
„Nechodia, lebo veď načo. Oni keď k nám prídu, tak chemsex je pre nich taký zážitok, že o to nechcú prísť. Kým sú ešte pri rozume, lebo potom, ak sú už narkomani, často je im všetko jedno, aj to, či zomrú. Im potom nezáleží ani na živote, na sociálnych vzťahoch, ani na ľuďoch a už vlastne ani na sebe. Oni potom už len tak prežívajú,“ dodala odborníčka.
Psychiater Virčík zase hovorí, že keď s pacientmi rieši ich drogovú kariéru, veľmi často uvádzajú ako začiatky motiváciu zvýšiť svoju sexuálnu aktivitu.
„Oni vyhľadajú toho psychiatra preto, že už majú problém minimálne so škodovým užívaním až syndrómom závislosti od tej psychoaktívnej látky. Prídu až v neskorších štádiách, kedy riešime už tú závislosť, opakované intoxikácie, poruchy správania pod vplyvom psychoaktívnej látky,“ uzatvára psychiater.
Pozrite si archívnu reportáž o liekoch, ktoré zabraňujú infikovaniu vírusom HIV.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
