Téma znásilnení je na Slovensku i vo svete stále tabu. Sexuálne násilie však okrem žien zažívajú aj muži, pre ktorých ide o rovnako traumatizujúcu udalosť. Prečítajte si úprimnú spoveď mladého Bratislavčana, ktorý po rokoch prehovoril o hrôzach, ktorými si ako tínedžer musel prejsť. Text nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Obetiam sexuálneho násilia trvá niekedy aj celé roky, kým o svojej traume prehovoria. Následky týchto hrôz si potom na svojich pleciach nesú často celý život. Typickým príkladom je aj príbeh mladého chlapca Marka (skutočné meno máme v redakcii).
Všetko sa podľa jeho vlastných slov začalo nevinne. „Prišlo k tomu tak, že ma na jeho celkom luxusný byt raz dotiahli moji kamaráti, keďže oni k nemu chodili už dlhšie,“ začína svoje rozprávanie s tým, že išlo o byt staršieho muža, asi štyridsiatnika, ktorého budeme pre účely tohto článku volať Roman.
Marko mal vtedy len čerstvých 16 rokov. Hneď, ako do bytu dorazil, nemohol si nevšimnúť Romanov záujem. Chvíľkami mu vraj bol až nepríjemný, no zároveň mu trošku imponoval.
Spoločne pravidelne popíjali alkohol a brali lieky, ktoré majú psychotropný účinok. Všetko sa začalo „nevinnými“ dotykmi.
„Vadilo mi, že sa ma dotýkal, aj na verejnosti. Aj v kluboch, kam sme chodievali. On bol odo mňa omnoho starší a bolo to pre mňa nepríjemné aj v tom aspekte, že som nemal šancu nadviazať vzťah s niekým v mojom veku, lebo sa o mne rozširovalo, že predávam svoje telo,“ konštatuje smutne Marko s tým, že reči, samozrejme, neboli pravdivé.
Marko zdôrazňuje, že vždy užil Romanove lieky, ktoré ho omámili. Veľmi dobre si spomína aj na moment, kedy zažil svoj úplne prvý a zároveň nedobrovoľný sex.
V tom čase mal stále iba 16 rokov, na sex sa ešte necítil pripravený a v sexuálnej oblasti bol neskúsený.
„Bolo to počas jedného rána, keď som prvýkrát zistil, že ma zneužil. Nič som si z noci nepamätal, ale na rannej toalete išla zozadu zo mňa krv. Mal som veľké bolesti, nevedel som poriadne ani chodiť, pričom on sa tváril, že nič nestalo,“ spomína si Marko so slzami v očiach.
Ako ďalej hovorí, bol vtedy veľmi mladý a neskúsený, nevedel poriadne, čo mu Roman robí a ani o čo mu išlo. „Bol som jednoducho tvrdohlavý a príliš dôverčivý. S odstupom času to vnímam ako veľmi negatívnu skúsenosť, bola to pre mňa dosť tvrdá škola, že nemôžem veriť každému a som veľmi opatrný pri nadväzovaní nových priateľstiev a kamarátstiev.“
Po osudnom ráne si kúpil v lekárni drogový test, ktorý vyšiel pozitívne. V moči mal benzodiazepíny - silné lieky s anxiolytickými, hypnotickými až anestickými účinkami.
Markov osud je jedným z mnohých smutných príbehov. To, čo sa mu stalo na ňom zanechalo svoje jazvy, ktoré sa do dnešného dňa nestihli úplne zahojiť.
Po znásilnení začal viac popíjať a prestal sa venovať škole. „Úniky pred realitou boli pre mňa dôležité, aby som sa nezabil.“
Nadobudol nové psychické problémy, ktoré mu dodnes robia starosti. Stratil dôveru voči druhým a začal mať strach z miest, kde sa nachádza veľa ľudí.
Okrem toho má silné úzkostné stavy a často sa mu vracia, čím si musel prejsť.
„Nedokážem si nájsť priateľa. Keď som ho aj chvíľu mal a malo prísť k sexuálnemu zblíženiu, cúvol som. Vybavili sa mi tie spomienky,“ hovorí Marko s tým, že dodnes sex vyslovene odmieta.
O tom, čo sa Markovi stalo, prehovoril prvýkrát po takmer desiatich rokoch. Veľmi sa hanbil.
Podarilo sa mu to až na terapeutickej skupine v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Ako sám hovorí, možno preto, že stretnutie bolo anonymné.
Zdôveril sa tiež svojej psychiatričke, ktorú navštevuje pre psychické problémy, ktoré mu jeho trauma spôsobila.
„Bolo to pre mňa mimoriadne náročné a myslím, že pocit viny, ktorú pociťujem, sa bude so mnou viezť do konca života. Trauma, akú mi ten človek spôsobil, ma odkazuje na psychoterapie a užívanie liekov.“
Dlhé roky v sebe všetko dusil, ako sám hovorí, problémy sa v ňom hromadili. Tlmil ich alkoholom a psychotropnými liekmi. V súčasnosti sa terapiami a pomocou psychiatričky snaží zahojiť svoje rany.
„On si žije svoj život ďalej netušiac, že kvôli nemu niekto trpí. A to nemusím byť jediný,“ uzatvára Marko.
Pred pár dňami sme sa už téme znásilnenia venovali a priniesli sme rozhovor o obetiach so psychologičkou.
Jana Vyskočil pôsobí v centre Alej, kde sa venujú pomoci ženám, ktoré sú ohrozené násilím alebo ho už zažívajú či zažili, poskytujú poradenstvo, ochranu či podporu. Majú aj svoju krízovú linku, ktorá funguje počas pracovných dní.
Okrem toho sa tiež venuje ľuďom, ktorí zažili traumy alebo ťažkú či stresujúcu životnú situáciu. Psychologička uviedla, že sexuálne násilie jednoznačne zažívajú viac ženy ako muži.
„V praxi sa však s týmto stretávam, že muži za sebou majú takúto históriu. Je ich menej, neviem povedať presné percento. Tam potom prichádza aj ten spoločenský rozmer - priznať niečo také. Pre muža je to v tejto dobe ohrozujúcejšie, ako pre ženy,“ konštatuje Vyskočil.
Pozrite si archívny rozhovor so psychologičkou o obetiach znásilnenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
