Luciin syn má viacero diagnóz, no tvrdí, že jeho správanie zvláda. Psychiatrička napriek tomu odporučila umiestniť ho do zariadenia a mala sa vyhrážať aj tým, že to nahlási na sociálnu kuratelu. Matka sa bráni a podala trestné oznámenie. Odborník vraví, že takýto postup lekárov sa stáva, pretože sa chcú zbaviť problémových detí.
Lucia Nováková má desaťročného syna s viacerými diagnózami. Má ADHD, ADD a slabú mentálnu retardáciu.
Chodí do špeciálnej základnej školy, berie lieky a hoci má problémové správanie, Lucia hovorí, že s učením nemá problém, doma ho zvláda a jediné, čo potrebuje, je krotiť jeho energiu liekmi.
Porucha pozornosti sa prejavuje tak, že nedokáže dlho vydržať pri jednej činnosti, musí ich striedať. ADHD zase spôsobuje nekontrolovateľnú energiu. Behá, skáče, stále niečo musí robiť.
Lucia opisuje, že bola dohodnutá s detskou psychiatričkou na vyšetrení. Sestričky jej povedali, že daná lekárka neordinuje, ale jej syna vyšetrí iná psychiatrička.
Vysvetlila jej, že Martin mal v minulosti lieky, ale mal po nich silnú alergickú reakciu a vysadili ich. Lekárke povedala, že syn máva nekontrolovateľné návaly energie a práve tie by mohli tlmiť správne nasadené lieky.
Psychiatrička Lucii oznámila, že jej synovi odporúča liečebno-výchovné sanatórium alebo diagnostické centrum. Ide o špeciálne výchovné zariadenia, kam patria aj reedukačné centrá.
Vystrašená matka niečo také odmietla. Potom, čo zachytila šokujúcu správu generálneho prokurátora, čo sa deje za múrmi zariadení, lekárke povedala, že syna tam nedá.
„Psychiatrička bez toho, aby ho vyšetrila, vyhlásila, že ona rozhoduje o tom, kam môj syn patrí a že patrí do zariadenia. Keď som jej povedala, že viem o prípade, keď chceli dvaja chlapci znásilniť iného klienta reedukačného centra, odvrkla len no a čo. Detská psychiatrička by mala byť empatická a ľudská. Toto ma šokovalo,“ opisuje Lucia návštevu lekárky.
Po výmene názorov jej vraj psychiatrička povedala, že to oznámi sociálnej kuratele. Tá môže vydať predbežné opatrenie a dieťa vziať rodičovi aj násilím. Lucia sa toho bojí. Nevie si predstaviť, že o syna príde.
Matka sa nenechala zahnať do kúta a prípad rieši. Podala aj trestné oznámenie. K prípadu sa vyjadril aj Národný ústav detských chorôb, kde k incidentu došlo.
„V Národnom ústave detských chorôb sa venujeme každému podnetu a dôsledne vždy prešetríme každé podanie. Rovnako sme postupovali aj v danom prípade, Klinika detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH sa podaním zoberala a rovnako aj nemocnica,“ uviedla hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Dodáva, že vyšetrenie dieťaťa bolo realizované lege artis (v súlade so súčasnými poznatkami vedy, pozn.red.).
Bližšie informácie nemôže poskytnúť, pretože nemocnica je viazaná mlčanlivosťou. „Lekári vždy robia všetko preto, aby pomohli každému dieťaťu a v prípade indikácie je povinnosťou ošetrujúceho lekára odporučiť spoluprácu so sociálnou kuratelou,“ konštatuje Kamenická.
Nemá informáciu, že by sa lekárka matke vyhrážala, alebo zľahčovala jej obavy. „Lekári NÚDCH sú denne konfrontovaní s náročnými a záťažovými situáciami a rozumejú obavám a strachu rodičov. Sú na takéto situácie pripravení, vyškolení a postupujú profesionálne,“ dodáva hovorkyňa NÚDCH.
Polícia nemocnicu ešte nekontaktovala.
Lucia Nováková sa obrátila aj na župu, no kraj nezriaďuje NÚDCH. Ústav spadá pod ministerstvo zdravotníctva.
Rezort zdravotníctva potvrdil, že sťažnosť dostal. „Predmetný podnet bol doručený ministerstvu zdravotníctva a je v štádiu vybavovania vecne príslušným odborom,“ uviedlo ministerstvo.
Oslovili sme aj políciu. Na naše otázky doposiaľ neodpovedala.
Podľa odborníka nie je správne, keď lekári takto riešia niektoré prípady, ale deje sa to. Viktor Križo z Inklucentra, kde sa venujú aj deťom s ADHD, hovorí, že reedukačné a ďalšie centrá často slúžia ako „odkladisko“ problémových detí.
Psychiatri ich tam posielajú, aby sa ich na chvíľu zbavili. Vo väčšine prípadov podľa neho tam nepatria, no systém psychiatrickej a psychologickej pomoci deťom na Slovensku zlyháva.
Problém podľa neho je to, že v zariadeniach nepracujú špičkoví odborníci, ktorí by deťom pomohli.
„Kvalita poskytovania týchto služieb na Slovensku nie je dobrá. Naše zariadenia nie sú vybavené najlepšími psychoterapeutmi a odborníkmi. Sú tam síce odborníci, ale podobne ako v reedukačných centrách, ani diagnostické centrá nie sú expertné pracoviská, kde by deti s najťažšími diagnózami dostali najlepšiu starostlivosť,“ hovorí Križo.
Dodáva, že často lepšiu pomoc dostanú v škole, kde pracuje školský psychológ. Práve v tom je podľa neho kameň úrazu. Včasné zachytenie problému je základ jeho vyriešenia a lepšej budúcnosti dieťaťa.
„Zariadenia sú pre štát oveľa drahšie ako podporiť školských psychológov. V každej škole má byť psychológ a ten má vedieť včas zachytiť riziká, aby sa deti nedostali do stavu, že ich musia umiestniť do zariadenia. Keď sa do zlého stavu dostanú, potrebujú kvalitné psychoterapie,“ myslí si Križo.
Kvalitné terapie ale vraj v zariadeniach deti nedostávajú. Systém je tam podľa neho postavený na princípe trestu a odmien. Väčšinou musia deti zbierať body, aby mohli byť odmenené. To sa podľa odborníka ukazuje ako menej účinná metóda.
Do jedenástich rokov je podľa neho najlepšia terapia hrou, ktorá sa už vraj rozvíja aj na Slovensku a pribúdajú psychológovia, ktorí sa na to špecializujú.
Dôkazom zlyhávania centier je podľa Križa aj to, čo sa s deťmi deje potom, čo z nich vyjdú. Niekedy sú tam aj rok. Podľa Križa sa deti po návrate do pôvodného prostredia dostanú do tých istých problémov, v akých boli.
„Zariadenie je väčšinou konečná a ďalšia pomoc je už náročná,“ varuje psychológ.
Do zariadenia môže byť dieťa umiestnené na základe žiadosti rodiča alebo rozhodnutia súdu. To znamená, že ak rodič nesúhlasí, súd môže vydať predbežné opatrenie a dieťa vziať aj do 24 hodín.
Križo hovorí, že takých prípadov nie je veľa a väčšinou sa to deje, keď je na to naozaj vážny dôvod. Napríklad je dieťa týrané alebo je inak ohrozené na živote.
Dodáva, že ak rodič spolupracuje a je jasné, že sa snaží zabezpečiť dieťaťu čo najlepšie podmienky, súd by mu ho vziať nemal. Systém má podľa neho možnosť rýchlo zasiahnuť najmä preto, aby ho vzal napríklad z násilného prostredia.
Komisár pre deti Jozef Mikloško hovorí, že na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je vždy potrebné individuálne posúdiť každý prípad osobitne a nedá sa paušalizovať, čo je vhodné pre deti s problémovým správaním.
„Každá pomoc dieťaťu musí byť adresná, na základe dobre zdiagnostikovaného pomenovaného problému, inak nie je účinná,“ konštatuje Mikloško.
Sexuálne násilie medzi deťmi od dvanástich rokov. Šikana, bitka aj tvrdé tresty. Traja chlapci, ktorí boli v reedukačných centrách, otvorene prehovorili, čo v nich prežili. Pozrite si reportáž magazínu Reflex:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
