Pervitín je mimoriadne zákerná droga, ktorá zväčša zničí život každému, kto s ňou príde do kontaktu. Menej ľudí vie, čo čaká človeka, keď začne odvykať. S jedným z nich sme sa stretli.
Pervitín. Táto „česká“ droga patrí zrejme medzi tie najznámejšie. Ľudia, ktorí sa s touto drogou stretli osobne, alebo ju užíval ich blízky, sa vo všeobecnosti zhodujú, že ide o poriadne utrpenie.
Piko, ako sa fetu hovorí, je totižto mimoriadne návyková a deštrukčná látka. Na zdraví užívateľa sa vo väčšine prípadov podpíše naozaj poriadne a to najmä na psychickej stránke. Avšak, ani fyzická na tom nie je o veľa lepšie.
Ľuďom z tohto „fetu“ často doslova „prepína“. Pervitín mení ich osobnostné štruktúry, závislí sú často chronickí klamári, ktorým sa nedá veriť a pre dávku bieleho prášku sú ochotní urobiť čokoľvek, doslova aj zapredať svoju dušu. Poďme však pekne po poriadku.
Pervitín je stimulant. To znamená, že človeka po užití nabudí, lepšie sa sústredí, je viac motivovaný, nedokáže prestať rozprávať a zažíva aj tzv. myšlienkový trysk. Mimo iného sa samozrejme človek pod vplyvom cíti nesmierne dobre, spokojne a šťastne.
Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave hovorí, že pervitín vo vysokej miere vyplavuje látku dopamín.
Dopamín je látka, resp. hormón pohody. Vyplavuje sa pri rôznych činnostiach, ktoré sú nám príjemné. Typické je, že sa vyplavuje pri sexe, keď jete dobré jedlo či pri športe. Dopamín funguje aj motivačne.
„V mozgu sa skoncentruje a tým to zároveň človeka nabudí. Súčasne ho to však aj vyčerpáva,“ konštatuje Okruhlica.
Po užití pervitínu sa človeku spravidla zvýši tep aj krvný tlak, rozšíria sa mu zreničky, začne sa viac potiť a ak látku užije opakovane, alebo vo vyššej koncentrácii, nie je žiadnou výnimkou, že funguje bez spánku či jedla aj viacero dní. Pervitín sa totižto užíva v tzv. jazdách, teda ako sústavné užívanie bez prestávky aj niekoľko dní vkuse.
„Oni si potom dávajú znovu ďalšiu a ďalšiu dávku, aby boli stále bdelí. Užívajú to niekedy šoféri kamiónov, aby nezaspali a vydržali celú cestu,“ dodáva odborník.
To, čo vám však pervitín „dá“, si však aj následne vezme naspäť, aj s poriadnymi úrokmi. A dojazdy skutočne nie sú nič príjemné. Ľudia zažívajú depresie, úzkosti, apatiu, paranoje, nekontrolovateľný spánok, niekedy aj halucinácie a rôzne ďalšie nepríjemné príznaky.
Typické pre dlhodobých užívateľov pervitínu je, že sú poriadne chudí, nakoľko takmer nič nejedia. Zvyknú tiež mať mimoriadne zanedbané a zničené zuby a tiež zlú, zostarnutú a vyschnutú pleť. Žiadnou výnimkou nie sú tiež toxické psychózy, či paranoidná schizofrénia, ktoré pervitín preukázateľne spôsobuje.
Jeden z ľudí, ktorí pervitín ochutnali a na vlastnej koži okúsili jeho deštrukčné účinky, je aj tridsaťpäťročný Dušan. Fetovať začal pomerne skoro, už počas puberty. Najskôr len „mäkké“ drogy ako marihuana a extáza, postupne sa k tomu pridalo aj piko.
„Mne to hneď zachutilo. Ten pocit je neopísateľný. Dáš si jednu do nosa a najskôr to strašne bolí. Slzia oči, páli celá tvár. Ten pocit však rýchlo prejde a človek si vlastne ani neuvedomí ako a je nafetovaný. Je to taký triezvy stav, pretože hlava je čistá a vie sa sústrediť, no to len prvý deň,“ vysvetľuje na úvod Dušan s tým, že už na ďalší deň bez spánku sa človek pletie, mýli, jeho reakcie sú také, že vlastne ani nevie, či si to naozaj myslí a cíti, alebo to robí len droga.
Podľa jeho slov sú to stavy neskutočnej spokojnosti, šťastia. Užívateľ vraj ani nevie prečo, ale jednoducho ho všetko teší, doslova ho každá činnosť až hreje pri srdci. Zároveň však neobsedí, nezavrú sa mu ústa a nedokáže druhého ani pustiť k slovu. Nechce jesť a necíti ani žiadnu potrebu spať.
„Ono to však aj výrazne zvyšuje agresivitu. Ľudia sú potom nervózni, hocičo ich veľmi nahnevá. Je to taký špecifický hnev, že človek nie je vlastne ani schopný ho krotiť. Viem si predstaviť, že sa dá druhému vtedy aj veľmi fyzicky ublížiť, ak teda spôsobí niečím ten hnev. Ono je to taký akoby amok, ktorý nie a nie prestať. Niečo ťa nahnevá, ale ty sa nazúriš dvadsaťkrát viac, akoby to bolo, keby nefetuješ. A nedá sa to kontrolovať, ani ovládať,“ dodáva Dušan.
Drogy mu však časom zobrali slobodu. Aby si prilepšil, známym ich aj predával. Netrvalo dlho a polícia na neho prišla. Dušan skončil za mrežami na tri roky, kde bol po celý čas „čistý“.
Na pobyt za mrežami nespomína s ťažkým srdcom, pretože si z neho vraj ani veľa nepamätá. Takmer celý čas totižto spal.
„Začal som abstinovať hneď, ako ma dali do väzby. Bolo mi zle. Bolela ma hlava, zuby, svaly. Mal som na to celý čas strašnú chuť. Nedokázal som byť takmer vôbec hore. Stále som len spal. Ani neviem ako a ubehol mi celý trest,“ spomína si.
Po prepustení na slobodu bol presvedčený, že zostane bez drog a zapojí sa do normálneho chodu spoločnosti. Jeho prvé kroky však paradoxne viedli za známymi, ktorí drogy stále brali. Aj keď si najskôr nedával, stále mal problém so spánkom.
Pervitín si totižto zobral svoju daň. Tak, ako predtým s fetom dokázal veľa dní nespať, tak isto bez neho nedokázal byť vôbec hore dlhšie, ako hodinu až dve.
„Pochopil som, že takto nemôžem nastúpiť do práce, lebo tam jednoducho zaspím. Neviem, čo sa to dialo. Asi som si fetovaním niečo v tele poškodil nadobro. V base ma vyšetrili a vraj bolo všetko v poriadku. Napriek tomu som stále len spal,“ hovorí Dušan.
Keďže sa Dušan od prvého dňa na slobode stretával so starými známymi, nenastúpil na žiadnu liečbu a ani si nenašiel prácu, nie je pre nikoho žiadnym prekvapením, že sa k drogám opäť vrátil.
Netrvalo to vôbec dlho, približne do mesiaca od prepustenia z väzenia už opäť každý deň bral.
„Bola to životná chyba. Už vyskúšať to bol zlý nápad, ale prečo som sa k tomu vrátil, keď som roky abstinoval, to neviem. Vysvetľujem si to tým spánkom, že jednoducho bez pika neviem byť hore. Je to slabošské a uvedomujem si to, ale je to tak. Bez čiary pervitínu dnes nedokážem ani vstať z postele,“ uzatvára smutne Dušan s tým, že veľmi dobre vie, že si zničil celý život a myslí si, že už nikdy nebude žiadna cesta naspäť.
Ľubomír Okruhlica hovorí, že v rámci abstinenčného stavu táto spánková deprivácia u ľudí býva. Trvá to rôzne dlho, no do pár týždňov by to malo úplne prejsť.
„Niekto to má veľmi krátko, je taký apatický a stále pospáva. Veľmi často ľudia so závislosťami majú aj inú duševnú alebo neurologickú poruchu. Vtedy by sa teoreticky toto mohlo stať, že spánková deprivácia trvá roky. Ale to potom nie je úplne kvôli tomu pervitínu, ten to v podstate mohol spustiť. Je to však pomerne neobvyklé a zriedkavé,“ hovorí Okruhlica.
Abstinenčné príznaky od pervitínu nie sú podľa odborníka také, ako pri alkohole či opiátoch. Pri tejto droge ide najmä o silné chutenie a baženie po dávke a prvé dní býva spravidla vždy prítomná silná únava a apatia.
Ak je všetko v poriadku, abstinenčné príznaky by mali vymiznúť pomerne rýchlo. Najmä v porovnaní s tým, ako dlho daný človek užíval.
„Ten človek musí spontánne nadobudnúť schopnosť byť aktívny. Regenerácia podľa štúdii na mozgu trvá aj dva roky, kým je to opäť v takom tom normálnom stave,“ dodáva Okruhlica.
Podľa odborníka teda nie je bežné, že sa ľuďom abstinujúcim od pervitínu stane to, čo sa stalo Dušanovi. Ako hovorí, pri pervitíne vyrobenom tak, ako sa vyrába ten, ktorý je dostupný na slovenských uliciach, sa toto nestáva.
„Je však možné, že pri niektorých formách pervitínu, ktoré sú iným spôsobom vyrábané - hlavne v Rusku či na Ukrajine, dôjde k neurologickému poškodeniu základných štruktúr jadier mozgu. Takí ľudia potom môžu končiť aj ako invalidi,“ hovorí odborník.
Podľa jeho slov potom rozhodne treba absolvovať neurologické vyšetrenie. Takýto človek sa totižto môže potácať, alebo nevie udržať rovnováhu.
Okruhlica dodáva, že chute na drogu, ktoré prídu pri abstinencii, časom vymiznú.
„Do roka to prejde. U niekoho rýchlejšie, no u každého to začne postupom času slabnúť, až to nakoniec úplne zanikne,“ uzatvára riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave.
Pozrite si archívnu reportáž o predaji pervitínu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
