Netradiční hubári sa vybrali do lesov. Dôvod je jasný - začala sa sezóna halucinogénnych húb, ktoré sú známe aj ako lysohlávky. Tie totižto spôsobujú stavy takmer totožné s drogou LSD.
Keď sa povie slovo huby, väčšina z nás si predstaví obrovské dubáky. Na Slovensku sa hubárčenie teší veľkej popularite, o čom svedčia aj početné tematické weby či skupiny na sociálnych sieťach.
Už menej ľudí však vie to, že v našich lesoch rastú aj huby trošku iné, ktoré majú silný halucinogénny účinok. Spisovne sa volajú holohlavce, nikto im však nepovie inak, než lysohlávky. Užívatelia ich prezývajú aj ako magické huby, hubičky, lysáče, shrooms, či lysiny.
Lysohlávky, respektíve holohlavce sú typom húb, ktoré sú známe pre svoje psychotropné účinky. „Na Slovensku je oficiálne evidovaných 7 druhov, ale pravdepodobne ich je viac, približne aspoň 10. V Európe je asi 15 druhov. Všetky majú určitý obsah psychotropných látok, niektoré viac, niektoré menej,“ vysvetlil mykológ Vladimír Kunca.
Ako ďalej hovorí, väčšina druhov tvorí plodnice na jeseň, niektoré však už aj počas leta. „Väčšina rastie na lúkach, pastvinách, hlavne podhorských a horských, niektoré druhy však aj na okraji lesov, dokonca aj na dreve, hlavne konárikoch,“ dodáva odborník s tým, že tieto druhy vyhľadávajú čisté, človekom málo ovplyvnené prostredie.
Halucinogenný účinok dosahujú „magické huby“ vďaka obsahu psychotropnej látky psilocybín.
„Je to účinná látka, ktorá pôsobí na centrálny nervový systém, konkrétne na serotonínové receptory. Dá sa povedať, že ovplyvňuje duševné zdravie človeka. Vo všeobecnosti sú takéto typy húb toxické pre organizmus, čiže by sa nemali vyhľadávať a konzumovať. Môže sa poškodiť pečeň či obličky,“ dodal Rastislav Žemlička, adiktológ zo Sanatória AT.
Stavy, ktoré môže človek po požití „lysáčov“ očakávať, sú takmer totožné s tými, čo vyvoláva aj droga LSD. Prítomné bývajú vizuálne halucinácie, zmeny vo vnímaní reality a strata schopnosti orientovať sa v čase a priestore. Výnimkou nie sú ani eufórie.
Halucinácie, ktoré huby spôsobujú, menia vnímanie toho, čo užívateľ vidí. Nejde o halucinácie toho typu, že človek vidí úplné nezmysly. Obvykle to zahŕňa zmeny farieb či tvarov vecí, na ktoré sa pozerá. Užívateľovi sa akoby „rozteká“ pohľad, veci sa zvyknú hýbať samé od seba.
Adiktológ však zdôrazňuje, že nikto dopredu nevie, aký dopad to môže mať na jeho organizmus. Droga totižto ovplyvňuje psychiku a môže rozvinúť vážne duševné diagnózy, ako napríklad schizofréniu.
„Tu sa bavíme o látke, ktorá je halucinogén. Tam do istej miery dochádza k absolútne nepredvídateľným reakciám. Tým pádom ja môžem ohrozovať na živote aj seba, aj najbližších. Vzhľadom na to, že tam človek častokrát nerozoznáva, či sa jedná o realitu alebo o nejaký nereálny vnem,“ dodáva Žemlička.
Lysohlávky sú huby, ktoré voľne rastú v našich lesoch. Veľmi dobre sa im darí najmä v Karpatoch. Keďže sú dostupné, nie je žiadny prekvapením, že s nimi mnohí experimentujú.
Odhliadnuc od možnosti, že sa celý stav zmení na badtrip - teda zlý stav po užití drog, je tu aj celkom veľké riziko zamenenia si húb. Ak nie ste vášnivý hubár, je dosť pravdepodobné, že by sa vám to mohlo stať.
„Zámena je možná, pomerne ľahko, za iné druhy húb ako napr. kapucňovec, zvoncovec alebo drobuľka. Jedlosť/jedovatosť, až smrteľnosť niektorých podobných, zvlášť malých plodníc lupenatých húb stále nie je dostatočne preskúmaná, je to veľké riziko,“ vysvetľuje Kunca.
Ako ďalej hovorí, holohlavce majú pomerne typicky svetlý alebo vločkatý okraj lupeňov. Túto vlastnosť však majú aj plodnice niektorých iných, podobných druhov.
Všetky huby, ktoré nám odborník uviedol ako lysohlávkam podobné, sme si prešli. Skutočne sa podobajú ako vajce vajcu a navyše, majú aj jedovaté poddruhy. Experimentovanie s lysohlávkami by sa tak mohlo skončiť aj urgentným príjmom, prípadne smrťou.
Zaujímalo nás aj to, ako lysohlávky vníma zákon. Môžu byť vlastne nelegálne huby, ktoré voľne rastú v našich lesoch? S otázkami sme sa obrátili na Jakuba Popíka - právnika a experta v oblasti drogových politík.
„Sú nelegálne. Psilocybín je na zozname omamných a psychotropných látok,“ hovorí na úvod Popík s tým, že pestovanie „lysáčov“ sa chápe ako výroba zakázaných látok. Manipulácia s lysohlávkami je teda trestaná rovnako, ako manipulácia s akýmikoľvek inými drogami.
Ako ďalej povedal, v minulosti už boli pokusy o to, aby sa zákon zmiernil. Dekriminalizovať určité množstvo mala novela Márie Kolíkovej, ktorá ale neprešla.
Na Slovensku si však nepamätá ani žiaden prípad, ktorý by riešil čisto len psilocybínové huby. „Títo ľudia mali u seba nejakú kombináciu, napríklad „hubičky“ a marihuanu,“ dodáva Popík.
Ďalej sme sa bavili aj o tom, čo by sa z právneho hľadiska stalo, keby niekto lysohlávky v lese našiel, odtrhol a prechovával len úplnou náhodou, teda v prípade, že by sa jednoducho pomýlil a vôbec by nevedel, čo si vlastne vzal.
„Neznalosť zákona neospravedlňuje. Ešte by vás mohli aj vysmiať, že idete na huby a nepoznáte ich. Že je to ešte aj zdraviu ohrozujúce,“ vysvetľuje právnik.
Rovnaký problém by ste mali aj z toho, keby vám tieto huby rástli na pozemku a nejako by sa na to prišlo. Nemuseli by ste ich tam ani pestovať zámerne, nemuseli by ste vlastne o nich ani vôbec vedieť, no to by vás nezachránilo.
„Keby bol policajt prísny, mohol by byť z toho problém. Akonáhle je to na vašom pozemku, tak by ste mali byť oboznámený s tým, že čo to je. Akonáhle sa budete tváriť, že ste to len našli, tak by tam musela byť preukázateľná snaha to čím skôr odovzdať polícii,“ uzatvára Popík.
Pri príležitosti tejto témy sa nám podarilo stretnúť s mladou Petrou (23), ktorá nám opísala svoje zážitky s lysohlávkami. Počas života ich mala už viackrát a nám detailne opísala svoju prvú skúsenosť.
Prvý kontakt s magickými hubami mala v sedemnástich. „S príchodom prvých mrazov boli niektorí moji kamaráti v lese v okolí Častej a nazbierali si do zásoby pre celú partiu,“ hovorí na úvod s tým, že aj ona si z nich vzala a mimoriadne sa jej páčilo, že lysohlávky boli modré.
V surovom stave ich zjedla asi 25. Ako ďalej hovorí, niektorí si z nich robia i praženicu, lebo im huby nechutia a nedokázali by ich inak zjesť. Jej však nevadili.
„Prešla asi hodina a ja som sa zamyslene zahľadela na graffiti na stene. Bol tam nejaký farebný nápis a zrazu, na mňa prišiel strašný, až by som povedala, že šialený smiech. Nedalo sa prestať smiať, ten nápis na stene menil farby aj tvary a celé to vyzeralo strašne smiešne,“ opísala nám Bratislavčanka.
S kamarátmi sa potom prechádzali po meste a vtedy nastúpili skutočné stavy. „Všetko, čo som videla sa naťahovalo a zase scvrkávalo, menilo to farby jedna radosť. Ostatní ľudia mi prišli veľmi smiešni, hlavne ich tváre. Na druhú stranu, pohľad na ľudskú kožu bol odporný. Celkovo mi bolo veľmi príjemne, dobre sa mi chodilo a ešte lepšie rozprávalo,“ spomína si na svoje prvé stretnutie s lysohlávkami.
Ako ďalej dodáva, už presne nevie, o čom sa toľké hodiny rozprávali, ale určite to vraj nemalo hlavu, ani pätu. Po niekoľkých hodinách šla domov a tam prišiel šok.
„Keď som sa pozrela na svoj odraz v zrkadle, hrozne som sa zľakla. Sama sebe som prišla strašne škaredá a nesympatická, navyše som mala obrovské zreničky,“ dodáva Petra.
Po tomto zistení sa prestala cítiť dobre. Sama seba vnímala ako niečo zlé a škaredé a podľa vlastných slov upadla do akejsi úzkosti. Doma pri hudbe potom počkala niekoľko hodín a keď sa stavy zmiernili, išla spať. Ráno sa prebudila bez dojazdu či opice a cítila sa úplne v poriadku.
Adiktológa sme sa opýtali aj na znaky, ktoré ak si rodič všimne, mal by zbystriť pozornosť.
„V princípe sú podobné, ako pri iných intoxikáciách drogami. Ide napríklad o rozšírené zreničky, môže tam byť porucha vedomia, poruchy s koordináciou, zmena správania, termoregulácia. Môžu tam byť aj výkyvy nálad,“ hovorí odborník s tým, že rodič by mal poznať svoje dieťa.
Ak mení nálady alebo prežívanie, vždy treba dať väčší pozor. Tomu, že je nejaký problém, môže podľa neho napovedať aj obyčajný rozhovor.
Pozrite si archívnu reportáž o droge HHC-P.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo