Vzťahy v koalícii sú ďaleko od ideálu. Peter Pellegrini ešte ani oficiálne neoznámil prezidentskú kandidatúru, no už má kritika a to priamo svojho koaličného partnera Andreja Danka. Ten si podľa odborníkov útokmi iba chce posilniť pozíciu v strane aj v koalícii. Je možné, že mu taktika nevyjde.
SNS sa do parlamentu dostala len s piatimi percentami, no Andrej Danko sa nenechal zahnať do kúta. Odmieta vystupovať ako najslabší článok koalície.
Od začiatku vládnutia má výhrady voči Hlasu. Naposledy sa pustil do Petra Pellegriniho za jeho prezidentskú kandidatúru.
O predsedovi Hlasu hovorí, že je liberál a SNS preto chce mať svojho kandidáta v prezidentských voľbách.
Je možné, že ide o Dankovu premyslenú taktiku, ako zatlačiť na koaličných partnerov a získať väčšiu moc. No v hre je aj možnosť, že Danko sa snaží presadiť najmä vo vlastnej strane, kde ho ohrozujú nestranícki poslanci.
Politológ Jozef Lenč pripomína, že súčasné správanie Andreja Danka nie je žiadne prekvapenie. Svoje výhrady voči Pellegrinimu mal už v minulej vláde, ktorej boli členmi.
„Andrej Danko už v rokoch 2018-2020 prejavoval nevraživosť voči Petrovi Pellegrinimu. Je možné za tým vidieť závisť, že Pellegrini bol populárnejší politik než on, že sa fakticky zo dňa na deň stal premiérom, že občania mali k Pellegrinimu dôveru a prejavovali mu rešpekt, kým z neho sa smiali,“ konštatuje Lenč.
Ďalším dôvodom správania sa šéfa SNS môže byť podľa politológa snaha zapáčiť sa Robertovi Ficovi.
„Možno očakáva od Roberta Fica odmenu za to, že za neho robí špinavú kampaň voči Pellegrinimu,“ dodáva.
Nevylučuje ani možnosť, že Danko túži po poste predsedu parlamentu a ďalších benefitoch pre svoju stranu. To by mu určite posilnilo pozíciu v rámci strany.
Politológ Grigorij Mesežnikov konštatuje, že správanie Andreja Danka sa ťažko vysvetľuje racionálne.
„Danko je svojrázny politik a niekedy sa dopúšťa krokov, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť. V roku 2017 vyvolal koaličnú krízu a nikto tomu poriadne nerozumel. Pri týchto udalostiach ide často o snahu posilniť svoje pozície,“ hovorí politológ.
Zaujímavý je aj postoj premiéra Roberta Fica, ktorý zatiaľ do konfliktu jeho koaličných partnerov nevstúpil a vôbec sa k nemu nevyjadril. Fico si pritom vždy zakladal na tom, že jeho vlády sú stabilné a nezaťažujú verejnosť vnútornými spormi.
Podľa politológa Lenča by mal byť Fico ráznejší, ale len za predpokladu, že mu Dankovo správanie nevyhovuje. Je možné, že to tak nie je.
„Dankove útoky na Pellegriniho sú možno vo Ficov prospech. Andrej Danko útokmi na Pellegriniho do istej miery robí to, čo by robil on, veď má mu čo vracať. Tiež na seba berie časť pozornosti médií a verejnosti, ktorá by sa inak sústreďovala na kroky vládnej koalície,“ myslí si Lenč.
Mesežnikov má opačný názor. Myslí si, že Fica Dankove útoky hnevajú a skôr či neskôr si koaličného partnera v tichosti „uprace“.
Výsledkom týchto slovných prestreliek podľa Lenča nebude Dankova lepšia pozícia. Podmienky, ktoré si Danko kladie za cenu podpory Pellegriniho v prezidentských voľbách, sú pre Hlas neprijateľné.
„Pre Hlas-SD by bolo splnenie Dankových podmienok fiasko a mohlo by to v konečnom dôsledku oslabiť celú koalíciu. Nateraz bude Ficovi a Dankovi stačiť, ak Pellegrini bude neúspešný v prezidentských voľbách a koalícia zrealizuje všetky kroky, ktoré si zaumienila v ochrane svojich ľudí,“ myslí si politológ Lenč.
Súhlasí aj Mesežnikov. „Danko rozhadzuje siete na rôzne strany. Uvažuje o sebe ako o prezidentskom kandidátovi, nevylučuje, že bude kandidovať do eurovolieb a ešte má zálusk aj na post predsedu parlamentu. Skúsenosti zo života sú také, že ten kto príliš široko rozhadzuje rukami, nedostane nič.“
Rokovanie parlamentu o zmenách v trestnom zákone ide ďalej. Koalícia necháva opozičných poslancov vyrozprávať sa. Premiér si zvolil na debatu iné miesto ako parlament. Viac vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
