Môže sa stretnúť prezident, premiér a predseda parlamentu na koaličnej rade? Aj táto otázka vystala potom, čo Peter Pellegrini ani jeho kolegovia nevylúčili, že po zvolení by zostal predsedom strany. Politológovia len neveriacky krútia hlavou.
Na koaličnú radu príde (pod)predseda parlamentu, predseda vlády a prezident. Toto nie je sci-fi, ale možná realita po prezidentských voľbách. Peter Pellegrini ani jeho stranícki kolegovia totiž nevylúčili, že v prípade zvolenia sa vzdá šéfa strany.
„Teraz sa zamyslime nad tým, že by bola koalícia a prezident by chodil na koaličnú radu. Tak to by ako vyzeralo?,“ pýta sa Andrej Danko.
Predseda SNS dlhodobo kritizuje váhavosť Petra Pellegriniho pri ohlásení kandidatúry, pričom sa mu nepáči, že už pri podpise koaličnej zmluvy sa nedohodli na jednom prezidentskom kandidátovi.
Teraz sa snaží vyboxovať si ministerstvo navyše na úkor Hlasu alebo post predsedu parlamentu. Ako páku využíva aj možnosť, že postaví vlastného kandidáta.
V tomto prípade by sa koalícia dostala do paradoxnej situácie, keďže o prezidentský palác by sa bili dvaja koaliční lídri.
Názor Andreja Danka však nezdieľa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý si vie predstaviť, že by po zvolení Petra Pellegriniho zostal naďalej jeho straníckym šéfom. A túto myšlienku nevyvrátil ani samotný líder Hlasu.
„V Slovenskej republike žiaden zákon ani ústava nezakazuje členstvo prezidenta v politickej strane. Prezident len nesmie konať v prospech nejakej strany a musí byť nadstranícky. Ale ako to nakoniec definitívne bude, tak to oznámime včas, aby to ľudia ešte vedeli ešte pred voľbami,“ uviedol Peter Pellegrini.
Na druhej strane si nemyslí, že by mal prezident sedávať na koaličných rokovaniach.
Otázne je, kto by potom na rokovania chodil, či by ho ostatní koaliční lídri akceptovali a ako by si predseda strany/prezident udržal odstup a nadstraníckosť.
Ani odborníci nie sú veľmi naklonení takejto možnosti.
„Ak by Peter Pellegrini ostal predsedom strany Hlas-SD, bol by legitímne vnímaný ako ‚prezident‘ Hlas-u a jeho voličov, ako reprezentant ich záujmov. Okrem iného by bol súčasťou koalície a okrem skutočnosti, že by sa musel zúčastňovať na koaličných radách a byť súčasťou politických dohôd a procesov v rámci existujúcej koalície, stal by sa legitímnym terčom útokov zo strany opozície a oponentov súčasnej vládnej koalície,“ myslí si politológ Jezef Lenč.
„Otázne je, ako by to prijali obyvatelia Slovenska. Na Slovensku totiž existuje tradícia, že prezident sa svojho členstva v strane vzdáva a pôsobí nadstranícky. Hoci sa spravidla zvykne prikloniť ku koaličným alebo opozičným stranám,“ pridal sa politológ Radoslav Štefančík.
Politici Hlasu argumentujú, že v zahraničí je takýto model úplne bežný. Podľa odborníkov majú pravdu, ale deje sa to v iných politických systémoch.
„Sú prezidentské alebo semiprezidentské politické systémy, kde je to súčasť politiky. Ale Slovensko je parlamentnou demokraciou, takže určite by som Slovensko neporovnával s USA alebo Francúzskom,“ podotkol Štefančík.
To, že by sa prezident mohol zúčastňovať na koaličných radách, nepovažujú politológovia za šťastné. Mohlo by to oslabiť demokraciu.
„Je to niečo zaujímavé, hodné výskumu, keďže dosiaľ sa nič také neudialo. Súčasne ako nebezpečný precedens, ktorý koncentruje moc v rukách potenciálne jednej politickej strany, resp. koalície, čo by potenciálne mohlo oslabiť mieru demokracie v štáte,“ vysvetlil Lenč.
„Určite som zástanca toho, aby bola moc rozdelená. Nielen medzi jednotlivých politikov a politických strán, ale aj ideových spektier. Demokracia funguje na základe deľby moci, na vzájomnej kontrole, na princípy bŕzd a protiváh. A tak by to malo ostať aj po apríli 2024,“ uzavrel Štefančík.
Pozrite si aj reportáž o kandidatúre Petra Pellegriniho. Nakrúcal Viktor Serebryakov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
