Sexuálne preferencie sú v posledných rokoch poriadne horúcou témou, doslova po celom svete. Väčšinu populácie priťahuje opačné pohlavie, iných zase rovnaké. Existujú však aj ľudia, ktorých vzrušuje niečo úplne odlišné a zároveň vymykajúce sa normálu. Tento text nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Keď hovoríme o sexuálnych preferenciách, bavíme sa o pohlavnej náklonnosti a erotickom zameraní človeka. Spadá tam sexuálna orientácia, teda zameranie na určité pohlavie, ale aj sexuálne sklony, fantázie, želania, záľuby, no a, samozrejme, aj úchylky.
Ak má človek nejakú sexuálnu úchylku, znamená to, že ho priťahuje niečo, čo sa vymyká spoločenským normám. V niektorých prípadoch ide o neškodnú príťažlivosť, napríklad na nejaký neživý objekt. Iné spôsobujú túžby po veciach, ktoré väčšinová populácia môže vnímať ako zvláštne, nechutné až nebezpečné.
Je dôležité povedať, že úchylky nás sprevádzajú už od narodenia. Funguje to podobne ako aj so sexuálnou orientáciou. Jednoducho to máte v sebe odjakživa, bude to tak navždy, nevyberáte si to a neviete to ani nijako ovplyvniť.
Sexuálnych úchyliek je nespočetné množstvo. Pomerne rozšírený je napríklad footfetish. Ľudí s touto úchylkou priťahujú nohy. Pohľad na ne, dotyky, olizovanie či pach. A vraj čím intenzívnejší, tým lepšie.
Zďaleka však nejde o najbláznivejšiu úchylku. Napríklad takej koprofílii by zameranie na chodidlá určite konkurovať nemohlo.
Koprofília totižto predstavuje vzrušenie z aktivít spojených s výkalmi, a to v akejkoľvek podobe. Môže ísť o obyčajné pozorovanie, no aj o priamy kontakt s nimi.
Podobná je aj myzofília. Znamená, že človeka priťahujú rôzne nechutné úkony, napríklad hrabanie vo výkaloch.
Spomedzi bizarných úchyliek spomenieme ešte pyropubizmus. Spočíva v tom, že muž pri sexe tesne pred vyvrcholením zapáli ochlpenie svojej partnerky alebo partnera a „požiar“ sa potom snaží uhasiť vlastným ejakulátom.
Zaujala nás aj chremastitofília, ktorá predstavuje vzrušenie z krádeže a finančného podvodu, a podivuhodní sú aj hierofilici, ktorých priťahujú náboženské predmety.
Úchylky sú často spojené aj s rôznymi zraneniami a bolesťou. Existuje kastrátofília - vzrušenie z kastrácie či poškodzovania genitálií, teratofilikov zase priťahujú poranenia a jazvy.
Niektoré úchylky však pôsobia vyložene nebezpečne. Ide napríklad o takú antropofagolagniu. Ak o nej započujete, zbystrite pozornosť. Takýchto ľudí totižto priťahuje myšlienka na znásilnenie, pitvanie a zjedenie svojej obeti. (Nie iba) touto úchylkou pravdepodobne trpel aj americký sériový vrah Jeffrey Dahmer, o ktorom vznikol aj rovnomenný seriál.
Zaujímalo nás, či môžu extrémne úchylky predstavovať pre verejnosť riziko, alebo o nich skôr ľudia majú tendencie iba fantazírovať. S otázkami sme sa preto obrátili na psychiatričku a sexuologičku Danicu Caisovú.
„Extrémne úchylky smrdia nebezpečenstvom vždy. Čím je odchýlka od normy, teda deviácia nebezpečnejšia, tým je však zároveň aj zriedkavejšia. Ľudia so sexualitou odchýlnou od väčšinovej predstavujú asi 5 % populácie,“ povedala sexuologička na úvod.
Ako ďalej zdôraznila, experimentovanie v sexe nespadá medzi sexuálne úchylky, ide o niečo úplne odlišné.
„To, že ľudia občas experimentujú, povedzme heterosexuálny muž s homosexuálnou aktivitou alebo naopak, to sú ľudia zvláštnych záľub. Sú to ľudia trošku osobnostne iní, oni chcú experimentovať s kadečím a aj to robia – aj v sexe, aj s drogami a podobne,“ poznamenala.
Ak sa však bavíme o preferovanej činnosti a nie o experimentoch, väčšina ľudí odlišnej sexuality sa dokáže adaptovať na realizáciu deviantnej sexuality v medziach zákona. To znamená, že svoje fantázie si užívajú cez predstavy a masturbáciu.
Drvivá väčšina ľudí so sexuálnou úchylkou, aj v prípade, že ide o niečo extrémne, svoje predstavy nikdy neuskutoční. Ak by takýto človek skutočne niečo podnikol, išlo by pravdepodobne o pridruženú poruchu osobnosti alebo poruchu intelektu.
Najbežnejšou sexuálnou deviáciou je podľa Caisovej exhibicionizmus. Ide o masturbovanie na verejnosti či ukazovanie genitálií neznámym ľuďom.
„Všeobecne to tak je, ak ide o čistý exhibicionizmus, tak on nemá záujem sa s tou ženou zblížiť ani sa jej dotýkať. On proste chce, aby videla jeho genitálie. Z pohľadu spoločnosti to nie je nebezpečné. On ju nechce ohroziť, hoci tej žene je to nepríjemné a nechutné, ale to je všetko,“ povedala sexuologička.
Viacerých žien sme sa v súvislosti s touto témou opýtali, či sa im niečo podobné počas života už prihodilo. Skutočne smutné zistenie je, že všetky opýtané ženy potvrdili, že majú takúto skúsenosť. Hoci sa žiadnej nič nestalo, ide naozaj o veľmi nepríjemný a znepokojujúci zážitok.
Bývalého kriminalistu Mateja Snopka sme sa tiež opýtali na sexuálne úchylky. Zaujímal nás jeho pohľad a skúsenosti s nimi v oblasti kriminalistiky.
„Škála ľudského sexuálneho správania, ktoré je normálne a akceptovateľné, je dnes veľmi široká. Rovnako široká je aj škála sexuálnych úchyliek,“ povedal nám na úvod Snopko.
Úchylky sa podľa neho vyskytujú po celom svete, bez obmedzenia regiónu a veľmi pri nich záleží, či ide o niečo, čo by niekomu mohlo prekážať. Sú totiž aj také, ktoré podľa Snopka nikomu prekážať vlastne ani nemôžu, lebo sa týkajú len dotknutého jedinca. V tomto prípade hovoríme napríklad o vzrušení na nejakom neživom predmete - napríklad soche.
Problém je to, že existujú aj také, ktoré druhých obťažujú, poškodzujú či dokonca až zraňujú.
„Pri obťažovaní ide napríklad o masturbáciu v okne takým spôsobom, aby na neho videli iní ľudia,“ vysvetlil bývalý kriminalista. „Potom sú aj takí, čo druhých vyslovene ohrozujú. To sú všelijakí exhibicionisti, ktorí môžu aj zaútočiť. Poslednou skupinou sú tí, čo zraňujú a to bývajú sadisti, sérioví vrahovia a podobne,“ dodal Snopko.
Zaujímalo nás aj to, aké možnosti liečby alebo pomoci má človek, ktorého trápi, že má sexuálnu úchylku. Odborníčka Caisová hovorí, že ak človek príde sám od seba s tým, že to chce riešiť, veľmi to oceňujú. Zároveň zdôrazňuje, že vždy je viazaná lekárskym tajomstvom.
„Ani nepripustíme debatu typu, že ja som niečo urobil. Nabádame toho človeka, aby to riešil aj inak,“ povedal s tým, že pokiaľ človek príde ešte skôr, ako niečo urobí, tak mu, samozrejme, najskôr ponúknu možnosti liečby.
V prvom rade ide o sexuologickú terapiu, existuje však aj možnosť brania liekov. Tie tlmia sexuálnu chuť znižovaním hladín hormónu testosterón.
„Podľa českých výskumov sa to riziko, že by človek na takejto liečbe niečo spravil, zníži skoro na minimum,“ dodala Caisová.
Ako ďalej vysvetlila, ak človek má tieto fantázie a príde sám od seba, väčšinou to znamená, že sa poriadne trápi. Niekedy odhalia sexuálnu úchylku aj úplnou náhodou.
„Príde pacient s tým, že má nejaké telesné alebo psychické ťažkosti a keď sa rozprávame, vysvitne, že v pozadí za tým je nejaká nevyrovnaná odchýlka od sexuálnej normy. Najmä u ľudí, ktorí sú nábožní, takí sú z toho zničení najviac,“ uzavrela Caisová.
Pozrite si archívnu reportáž o vraždení pri sexe.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
