Látka alcosynth by sa mala predávať pod menom Alcarelle.
Elitní tím britských chemikov chystá syntetický alkohol, ktorý by navodzoval príjemný stav bez toho, aby ste mali pocit opice či iné vedľajšie účinky, ktoré počas pitia alkoholu vznikajú. Látka alcosynth by sa mala predávať pod menom Alcarelle a na trh by mohla vstúpiť do piatich rokov. Píše Guardian.
Látka momentálne vzniká v laboratóriu vo Veľkej Británii u dvojice David Nutt a David Orren. Nutt, slávnejší z tohto dua, musel pred niekoľkými rokmi odstúpiť z funkcie vládneho poradcu v oblasti drog po tom, čo spochybňoval morálne štandardy, ktorými sa meria zneužívanie liekov a drog.
Plán na vytvorenie látky bez hrozby opice znie odvážne a autori Alcarelle veria vo svoje schopnosti. Na konci roku 2018 rozbehli kampaň, v ktorej by radi vybrali 20 miliónov libier, pokiaľ sa im podarí zohnať dostatok, tak by mohli svoj nápoj bez negatívnych účinkov dostať na trh.
„Trh veľmi dobre vie, že alkohol je jedovatá látka. Pokiaľ by sa objavil dnes, bol by ako potravina nelegálny. Bezpečný limit, pokiaľ by sa použili štandardné pravidla, by bol jeden pohárik vína ročné," uviedol David Nutt.
Tomu sa v roku 1983 podarilo objaviť protijed proti alkoholu, ktorý absolvoval na pokusných zvieratách... A dopad opitosti u nich naozaj znížil. Ľuďom sa však bál ho podať, nakoľko poškodzoval mozog aj pečeň.
Teraz sa k tomu vracia, nakoľko si uvedomuje, že veda pokročila a obísť predošlé komplikácie je jednoduchšie. Popisuje, ako alkohol pôsobí na pätnásť odlišných druhov receptorov GABA v rôznych oblastiach mozgu.
„Už teraz vieme, kde v mozgu alkohol vyvoláva dobré a kde zlé efekty a aj to, aké receptory sú za to zodpovedné. Dopady alkoholu sú komplikované, ale vieme už zacieliť na oblasti v mozgu, na ktoré sa chceme zamerať," popísal svoju teóriu Nutt.
V jednoduchšej reči - našiel molekulu, ktorá má na mozog rovnaký dopad ako látka obsiahnutá v opojných nápojoch, ale nikde inde v tele nespôsobuje žiadne problémy. Doterajšie výskumy to tak naznačujú.
Farmácia dnes už vie vyrobiť lieky, ktoré zabránia predávkovaniu. Podobným spôsobom funguje napríklad liek Vareniklin, určený k liečbe závislosti na nikotíne. To vedie k tomu, že by sa prípravok dal nastaviť tak, aby umožnil len vopred zvolenú mieru opitosti.
Nájsť molekuly bolo náročné, ale podarilo sa. Vážnejšou úlohou vyzerá byť samotný proces schvaľovania. Liek už v súčasnej verzii existuje, ale zatiaľ sa do tejto fázy nedostal. Nateraz ho tak otestovali len Nutt a jeho kolegovia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo