Umožňuje nám to zmluva ešte z roku 1920.
Ostrovy, ktoré ležia za severným polárnym kruhom. Sú pod správou Nórska, ale každý tretí obyvateľ je Rus. Právo ťažiť nerastné suroviny a loviť ryby môže na nich približne 50 štátov, medzi nimi aj Slovensko. Pred pár rokmi tu vybudovali akúsi „Noemovu archu", teda miesto, ktoré má uchrániť život v prípade globálnej katastrofy.
Život v najsevernejšie položenom meste na svete
Súostrovie Svalbard známe aj pod názvom Špicbergy sa nachádza v Severnom ľadovom oceáne na okraji severnej Európy. Až 60 percent územia pokrývajú ľadovce a snehové polia. Okrem trvale chladného počasia sa tu strieda polárny deň (apríl - september) s polárnou nocou (november - február).
Nie sú tu vybudované poriadne cesty, na presun sa preto zväčša používajú snežné skútre, prípadne malé lietadlá. Spolu s ľuďmi na ostrovoch žijú aj ľadové medvede, ktoré sú chránené. Miestni preto chodia ozbrojení, šelmu však môžu zabiť len v sebaobrane.
Hlavným mestom je Longyearbyen s menej ako 2200 obyvateľmi, ktorí si „užívajú" život v najsevernejšie položenom meste na svete. Donedávna tu dominovala ťažba uhlia, ktorá celému súostroviu výrazne ovplyvnila novodobú históriu.
Patria pod Nórsko, ale ťažiť a loviť tu môžu aj Slováci
Svalbard bol dlhé stáročia len akási rybárska základňa, okrem toho neskôr slúžil ako základný tábor pre polárne expedície. Až s objavením uhlia si začali naň nárokovať mnohé krajiny. Napokon vznikla tzv. Svalbardská dohoda v roku 1920, podľa ktorej spadli pod správu Nórska. Má to však jeden malý háčik.
Všetky krajiny, ktoré sa pod túto dohodu podpísali, mohli a môžu na súostroví ťažiť alebo loviť ryby. Medzi signatárov patrilo aj vtedajšie Československo, záväzky prebrali aj nástupnícke štáty - Slovensko a Česko.
„Zmluva o Špicbergoch (tzv. Svalbardská zmluva), podpísaná v Paríži dňa 9. februára 1920, uznáva plnú zvrchovanosť Nórska nad daným územím a zároveň priznáva zmluvným stranám právo rybolovu, slobodu prieplavu a ďalšie slobody bez diskriminácie. ČSR k zmluve pristúpila s účinnosťou od 9. júla 1930," ozrejmil šéf tlačového oddelenia ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga.
Samozrejme, vo väčšine prípadov, vrátane Slovenska, ide len o symbolickú príležitosť, keďže z ekonomického hľadiska sa to vôbec neoplatí.
Prečítajte si celý text zmluvy
Jediné štáty, ktoré sa v minulosti podieľali na ťažbe uhlia bolo Švédsko, Holandsko, Veľká Británia, USA, Rusko a Nórsko. Dodnes tam ťažia už len dve posledné spomenuté krajiny. Rusi navyše tvoria viac ako jednu tretinu obyvateľstva, preto sa tu všade dohovoríte aj rusky.
Noemova archa
V posledných rokoch je ale ťažobný priemysel na ústupe a do popredia sa dostáva veda a výskum. Najväčším (futuristickým) projektom je globálne úložisko semien všetkých možných plodín, ktoré by prežili akúkoľvek klimatickú alebo človekom spôsobenú katastrofu. V takomto prípade by zostalo žiť na planéte len „pár" jedincov, ktorí by nanovo museli vysadiť všetky plodiny, aby si zabezpečili nejaké jedlo.
Svalbard Global Seed Vault je vbudovaný do skaly, neohrozuje ho tektonická ani vulkanická činnosť. Navyše je v nadmorskej výške 130 metrov, takže neprichádza do úvahy potopa, a to ani v prípade extrémneho topenia ľadovcov. Postupne tak vzniká nadnesene povedané akási Noemova archa.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
