Časť kostry dievčaťa, ktoré bolo potomkom denisovanského otca a neandertálskej matky, skúmali šesť rokov.
Denisovania a neandertálci k sebe mali oveľa bližšie, ako sa doteraz vedelo. Vedci zistili, že žena, ktorá zomrela pred zhruba 50-tisíc rokmi, bola krížencom medzi týmito dávno vyhynutými príbuznými moderných ľudí.
Pozostatky hybrida objavili ešte v roku 2012 v jaskyni v pohorí Altaj na južnej Sibíry. O objave, ktorý sa podaril vedcom z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v nemeckom Lipsku, informoval odborný časopis Nature.
Časť kostry dievčaťa, ktoré bolo potomkom denisovanského otca a neandertálskej matky skúmali šesť rokov.
Druh homo sa pred 400-tisíc až 500-tisíc rokmi rozdelil na tri skupiny: denisovanov, neandertálcov a homo sapiens. Stále nie je jasné, čo stálo za vyhynutím oboch druhov príbuzným dnešnému človeku. Neandertálci vymizli zo zemského povrchu približne pre 40-tisíc rokmi a denisovania ich následovali o 10-tisíc rokov neskôr. Svoje stopy ale zanechali aj v genóme homo sapiens. Najviac je to badateľné v genetickej výbave pôvodných obyvateľov Austrálie a Papuy - Novej Guinee.
Indície o tom, že spomínané skupiny príbuzných homo sapiens mali medzi sebou intímne kontakty, sa objavili už skôr, doteraz však chýbal dôkaz. Vďaka pokroku v genetike, sa analýzou podarilo rozlíšiť chromozómy, ktoré dievča zdedilo po svojom otcovi a matke.
„Najskôr som si myslel, že sa v laboratóriu stala chyba," uviedol švédsky vedec, ktorý sa zaoberá výskumom denisovanov. Neandertálci a denisovania na seba narazili iba zriedka, ale ako sa ukázalo, vedeli si nájsť cestu k spolunažívaniu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
