Najostrejšiu kritiku si však svetoznámy vedec rezervoval pre Číňanov.
Čerstvo publikované súkromné cestovné denníky nemeckého teoretického fyzika Alberta Eisteina odhaľujú jeho rasistické a xenofóbne postoje. Svetoznámy vedec si denníky viedol od októbra 1922 do marca 1923 a mapujú jeho dojmy z ciest po Ďalekom a Blízkom východe, informovala v stredu spravodajská stanica BBC.
Ide o prvé vydanie týchto dokumentov ako samostatnej publikácie v angličtine. Knihu vydalo vydavateľstvo Princeton University Press pod titulom "Cestovné denníky Alberta Einsteina: Ďaleký východ, Palestína a Španielsko 1922-1923". Einstein cestoval zo Španielska na Blízky východ a cez Srí Lanku (vtedajší Cejlón) do Číny a Japonska.
Po príchode do prístavu Saíd v Egypte si fyzik poznamenal: "Levantínci každého odtieňa, akoby ich vychrlilo peklo." O ľuďoch žijúcich na Cejlóne napísal: "Žijú v obrovskej špine a zápachu. Robia málo, ale málo aj potrebujú."
Najostrejšiu kritiku si však Einstein rezervoval pre Číňanov. Vo svojich denníkoch totiž označuje čínske deti ako "bezduché a obmedzené". Vedec ďalej pokračuje v negatívnom zovšeobecňovaní, keď píše, že by bola "katastrofa, ak by Číňania vytlačili všetky iné rasy". Einstein však neskôr označil rasizmus za "chorobu bielych ľudí".
Einstein emigroval do USA v roku 1933 po zaujatí moci v Nemecku Adolfom Hitlerom a jeho nacistickou stranou. Preslávil sa svojou vedeckou genialitou, ako aj humanitárstvom. Tento vedec židovského pôvodu predniesol vyššie zmienený výrok v roku 1946 na Lincolnovej univerzite, ktorá ako prvá v Spojených štátoch udeľovala tituly aj černochom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
