Islandské hlavné mesto Reykjavík obsadilo prvé miesto.
Islandské hlavné mesto Reykjavík obsadilo prvé miesto v rebríčku "najzelenších miest" pre turistov. Je tam totiž najviac zelenej plochy na hlavu zo všetkých 50 skúmaných miest, oznámil v utorok holandská online cestovná kancelária TravelBird, ktorú cituje agentúra Reuters.
Na druhom mieste skončil novozélandský Auckland, na treťom slovenská metropola Bratislava. Prvú päticu zozname Green Cities Index dopĺňa na štvrtom mieste švédsky Göteborg a na piatom austrálske Sydney.
Zelené plochy rozdelili v rebríčku do jednotlivých kategórií, vo viacerých sa naše hlavné mesto šplhalo na medailové priečky. V sekcii lesov sa Bratislava umiestnila na treťom mieste, na štvrté miesto sme klesli v kategórii verejných záhrad. Na štvrtej priečke sa slovenská metropola udržala aj v sekcii trávnikov.
Úplný vrchol však Bratislava dosiahla v kategórii viničov, v sekcii poľnohospodárskej pôdy tiež bodovala, konkrétne na druhom mieste. Naopak, mesto sa nedarilo v kategóriách ako parky, prírodné rezervácie, golfové ihriská či ovocné sady.
"Naším cieľom je inšpirovať cestovateľov, aby výlety do miest vnímali odlišne - chceme, aby boli spätí s prírodou, zatiaľ či si vychutnávajú atmosféru, kultúru a ruch, ktoré v meste vyhľadávajú," uviedla vo vyhlásení predstaviteľka zmienenej cestovnej kancelárie Fiona Vanderbroecková.
Predmetný zoznam analyzoval dáta z 50 obľúbených dovolenkových destinácií sveta, pričom zhodnotený bol typ a počet zelených plôch, ako sú parky, golfové ihriská, lúky a vinice. Z britských miest sa najvyššie umiestnil Edinburgh, z amerických dostali najlepšie hodnotenie Washington a Los Angeles.
Podľa odhadov OSN budú do roku 2050 žiť dve tretiny ľudskej populácie v mestských oblastiach. OSN preto vyzýva na radikálne prehodnotenie urbanistického plánovania.
Zelené plochy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ochladzujú mestá, podnecujú fyzickú aktivitu, prispievajú k zníženiu stresu, zvyšujú sociálnu interakciu a zlepšujú duševné zdravie.
Mestá preto v súlade s parížskou klimatickou dohodou z roku 2015 zameranou na zníženie množstva skleníkových plynov postupne pristupujú k opatreniam, ku ktorým patria zákaz dieselových vozidiel, využívanie hromadnej dopravy s nulovými emisiami a zavádzanie prísnejších limitov na znečistenie ovzdušia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
