Podľa aktuálneho prieskumu môže mať rozlohu ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko dohromady.
O „siedmom kontinente" z plastu, ktorý pláva v Tichom oceáne, vedia vedci už niekoľko rokov. Nová štúdia ale odhalila šokujúce informácie. Obrovský plávajúci ostrov, ktorý znepríjemňuje život najmä morským živočíchom, je oveľa väčší, ako si všetci mysleli. Stále sa zväčšuje a momentálne jeho plocha presahuje rozlohu troch európskych štátov - Nemecka, Francúzska a Španielska dohromady.
Do oceánu sa ročne dostane v priemere 8 miliónov ton plastov. Zhromažďujú sa na niekoľkých miestach. Vytvárajú v oceáne škvrny s obrovskou plochou. Vedci na ich mapovanie využili flotilu lodí a lietadiel. Najväčšia z nich nesie názov „Great Pacific Garbage Patch" (GPGP) alebo Veľká tichomorská odpadková škvrna.
Môže obsahovať až 80-tisíc ton plávajúceho plastu. Ide o 16-krát väčšie množstvo odpadu, ako ukazovali doterajšie prieskumy. Podľa hlavného autora štúdie Laurenta Lebretona môže škvrnu tvoriť vyše 1,8 biliónov kusov umelej hmoty.
Mikroplasty sa môžu ľahko dostať do tráviaceho traktu morských rýb, vtákov, plazov aj cicavcov. Cez ne zase preniknú do vnútorností predátorov ako sú napríklad žraloky alebo medvede.
„Iný dopad majú väčšie kusy plastov, hlavne zvyšky rybárskych sietí," uviedol Lebreton. V nich môžu zvieratá uviaznuť, bránia im v pohybe, v dýchaní a živočíchy môžu následkom toho zahynúť.
In a nutshell, here are the new numbers of the Great Pacific Garbage Patch. Find out more on https://t.co/eWQgxo4ZLP pic.twitter.com/x579FmnIje
— The Ocean Cleanup (@TheOceanCleanup) March 22, 2018
Existuje riešenie
Ostrov sa pohybuje v medzinárodných vodách, preto sa k nemu nikto nehlási a nelikviduje ho. Plastovú škvrnu zatiaľ skúmajú iba vedci, ktorí nemajú prostriedky na to, ako to zmeniť.
Novú štúdiu financovala holandská start-up nadácia Ocean Cleanup Foundation, ktorá by chcela za niekoľko rokov škvrnu zlikvidovať.
Vedci plastových škvŕn evidujú viacero, ale je náročné ich poriadne zmapovať. Pre morské prúdy sa mení ich veľkosť, tvar, umiestnenie i hustota. Za pomoci 30 lodí a dvoch lietadiel vybavenými modernými skenermi, vytvorili novú mapu škvŕn.
Najväčšia z nim má momentálne neuveriteľných 1,6 miliónov kilometrov štvorcových a stále rastie. Vedci navyše netušia, ako to vyzerá pod hladinou, tam skenery nepreniknú. Môže to byť ešte horšie, ako doteraz zistili, píše sa v časopise Scientific Reports, ktorý cituje ČT24.
Nadácia má v pláne vyrobiť desiatky plávajúcich bariér, ktoré by plasty izolovali a potom by sa v priebehu piatich rokov postupne odstraňovali. Vyriešiť celý problém bude ale zložitejšie. Bude sa to dať iba koordinovanou snahou po celom svete.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
