Dodnes je mementom toho, čo znamená, keď na tróne sedí žena. Namiesto boja o moc uprednostnila starostlivosť o rozvoj spoločnosti.
Dnes uplynulo už 300 rokov od narodenia panovníčky Márie Terézie, ktorá významným spôsobom ovplyvnila aj život nášho národa v Rakúsko-uhorskej monarchii. Svet ju doteraz pozná ako kráľovnú, cisárovnú, vojvodkyňu, osvietenú panovníčku a reformátorku, patrí medzi najvýznamnejšie postavy rodu Habsburgovcov. Vládla rekordných 40 rokov od roku 1740 do roku 1780.
Narodila sa 13. mája 1717 vo Viedni. Nič nenasvedčovalo tomu, že raz z nej bude jedna z najvýznamnejších panovníčok v našich i európskych dejinách. Ako všetky habsburské princezné, dostala iba základné vzdelanie a nepočítalo sa s tým, že by raz mohla byť panovníčkou.
Šťastím ale bolo, že na viedenskom dvore sa kládol veľký dôraz na jazyky a od malička ju učili jezuiti. Naučila sa po francúzsky, taliansky, španielsky, latinsky a nemecky. Orientovala sa v náboženských otázkach i matematike. Jej súčasníci ju opisovali ako mladé, dobrosrdečné a zodpovedné dievča so zmyslom pre spravodlivosť . Za manžela si zobrala Františka I. Lotrinského, mali spolu až 16 detí, medzi nimi i dvoch cisárov.
Napriek všetkým problémom, mala s mužom dobrý vzťah - to u šľachty nebolo vôbec pravidlom, aj keď sa nevyhol záletom a hazardu, keď v roku 1765 náhle zomrel, Mária Terézia už do smrti nosila čierne šaty.
Boj o dedičstvo a vojny
Na trón nastúpila v roku 1740, po smrti svojho otca Karol VI. Jej otec mal tri deti, no mužského následníka sa nedočkal, pretože jeho syn Leopold zomrel ešte ako šesťmesačné dieťa. Aby panovník zabezpečil kontinuitu vlády Habsburgovcov, prijal v roku 1713 Pragmatickú sankciu - zákon, deklarujúci nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na trón v ženskej línii v prípade vymretia Habsburgovcov po meči (nástupníctvo po praslici). Chcel tak zabezpečiť trón pre najstaršiu dcéru.
Karol VI. zomrel 20. októbra 1740. Po otcovej smrti sa Mária Terézia stala panovníčkou - rakúskou arcivojvodkyňou, vojvodkyňou lotrinskou, vojvodkyňou toskánskou a uhorskou kráľovnou na základe pragmatickej sankcie. Jej korunovácia sa konala 20. júna 1740 v Bratislave.
Ostatné tituly, vrátane českej kráľovnej a markgrófky moravskej, si musela postupom času najprv potvrdiť. Jej prvé roky vládnutia boli poznačené nesúhlasom európskej šľachty s jej nástupom a vojnami - najmä s Pruskom. Mier s Prusmi sa podarilo uzavrieť až v roku 1763. Habsburgská monarchia stratila Sliezko.
Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.
Jej najvýznamnejším odkazom zostanú reformy
Mladá panovníčka si počas dlhých vojen uvedomila, že jej ríša je zaostalá a hospodárstvo upadá. Pochopila, že bez zásadných reforiem sa krajina iba pomaly dokáže pohnúť dopredu. Využila preto myšlienky osvietenectva a pomocou nových zákonov sa snažila obyvateľstvu zabezpečiť spoločenský pokrok.
Dnes sa tieto nariadenia súborne nazývajú tereziánske reformy a obdobie jej vlády osvietenecký absolutizmus. Pri ich zavádzaní sa spoliehala na svojich poradcov.
Medzi nich patril aj Slovák, rodák z Terchovej Adam František Kollár. Spisovateľ, právny historik a knihovník nazývaný slovenským Sokratom, jeho názory ovplyvnili najmä školské reformy.
Povinná školská dochádzka - V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť tzv. trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti.
Reforma zaviedla povinnú šesťročnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Do školy mohli chodiť aj dievčatá, ktoré sa dovtedy oficiálne nikde nemohli vzdelávať.
Rozprávali sme sa s redaktorom Historickej revue Jaroslavom Valentom:
Reforma školstva v uhorskej časti monarchie sa začala v roku 1777. Vychádza z dokumentu Ratio educationis, ktorý bol schválený 2. augusta 1777. Čo bolo pre Uhorsko typické je, že reformy tu narážali na odpor šľachty a prebiehali pomalým tempom. Reforma školstva sa významne podpísala pod rozvoj slovenského národného hnutia.
Tereziánsky urbár - bol významnou hospodárskou reformou. Uvedomovala si, že ak chce zvýšiť výber daní v provinciách, musí zlepšiť postavenie poddaných voči zemepánom. Vydala ho v roku 1767. Základom reformy bol úmysel uviesť dávky a povinnosti poddaných voči zemepánovi do určitého pomeru s rozsahom pôdy, ktorú mal v úžitku. Zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným sa stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky.
Mária Terézia zaviedla aj číslovanie budov, nariadila evidenciu ľudí, budovanie ciest, používanie papierových peňazí a jej muž sa zaslúžil o zakladanie manufaktúr. Reformovala armádu, súdnictvo zdravotníctvo i náboženské otázky.
Jej reformy predznamenali novovek a dodnes je veľkým mementom toho, čo znamená, keď na tróne sedí žena. Namiesto boja o moc uprednostnila starostlivosť a rozvoj spoločnosti. Jej reformy mali významný sociálny dopad a pomohli odstrániť negramotnosť. Zrušila tiež mučenie a obmedzila útlak, položila tak základy pre ďalší a moderný rozvoj spoločnosti.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
