Ľudia, ktorí jeho telo exhumovali, skončili vo väzení.
Upíry, postavy známe z legiend a rozprávok, nemŕtvi, ktorí mali sať živým krv. Dnes už síce spadajú iba do zóny vymyslených príbehov a zabudnutých povier, no nie je to tak dávno, kedy aj na Slovensku vykopali z hrobu ľudské telo, navyše bez povolenia úradov, aby vykonali rituál spájajúci sa s upírmi. Upozorňujeme, že pre kontroverzný obsah nie je reportáž vhodná pre maloletých divákov.
Nevysvetliteľný úhyn dobytku, choroby a úmrtia ľudí alebo mŕtve telá, ktoré sa ani po rokoch v hrobe nerozkladajú. Z príbehov o upíroch naskakujú zimomriavky.
"Upír alebo vampír je démonická bytosť, ktorá má pravé korene v tom slovanskom regióne. Mesiac je nebeské slnko, ktoré ťahá z hrobu upírov a ľudia verili, že práve pri splne Mesiaca upír chodieva a saje z ľudí krv," hovorí etnologička Katarína Nádaska.
Najväčší strach z upírov mali ľudia v Rumunsku či Bulharsku, kde sa našli stovky tiel s prebitým srdcom. Podľa dôkazov aj u nás ľudia verili v tieto nadprirodzené bytosti. "Našli sa kostrové pozostatky v neštandardnej polohe. Či už zviazané ruky s nohami alebo bol človek pochovaný postojačky. Niekoľko nálezov lebiek, kde bola horná a dolná čeľusť spojená so zámkou, prípadne klincom. To nasvedčuje tomu, že tu boli vykonávané určité protivampírske opatrenia, že mali ľudia z toho mŕtveho strach," vysvetlila etnologička.
Šli sme sa pozrieť do dedinky na Zemplíne, kde ešte v 20. storočí vykopali z hrobu ženu, aby na nej vykonali protivampírske opatrenia, pretože verili, že im kántri hydinu. Väčšina obyvateľov si to už nepamätá alebo o tom nechce hovoriť. Ale práve protivampírske opatrenia sú typické pre Zemplín.
"Z takých základných ochranných prostriedkov bol cesnak alebo napríklad mak, ktorý sa považuje za ochrannú magickú plodinu a verilo sa, že upír musí každé jedno zrnko pozbierať a až potom sa môže vydať na svoju púť za brány cintorína, preto sa veľmi často hroby domnelých upírov posýpavali makom. Tieto náleziská sme zachytili ako etnológovia práve na východnom Slovensku začiatkom 21. storočia," povedala Nádaska.
Ľudia na upírov verili dokonca ešte v 80. rokoch, kedy sa datujú posledné protivampírske opatrenia.
"V istej malej dedinke na východnom Slovensku žila taká klasická viacgeneračná rodina, ktorá bývala v jednom dome. Najstarší gazda, čiže hlava rodiny bol už staručký muž a mal neprajnú povahu. Ľudia ho ešte za života podozrievali, že je polodémon, čarodejník. Jeho smrť nebola pokojná. Dokonca on ešte vo svojej poslednej hodine preklínal všetkých naokolo. Keď zomrel, pochovali ho a začali sa diať nevysvetliteľné veci. Pár mesiacov po jeho smrti začal hynúť dobytok, ktorý tá rodina chovala a keď všetok dobytok uhynul, začali chradnúť aj mladí muži z tejto rodiny. Nakoniec ľudia z dediny vzali spravodlivosť do vlastných rúk. Bez povolenia úradov exhumovali toho človeka, otvorili rakvu a oddelili hlavu od tela. Samozrejme tým naplnili skutkovú podstatu trestného činu zhanobenie mŕtveho tela. Nakoniec títo aktéri šli aj do väzenia. Ale potom vraj nastal pokoj a ľudí to utvrdilo v tom, že tento pán bol naozaj upírom. Ešte trištvrte roka po tejto kauze bol jeho hrob stále obsypaný práve makom a na železnej bráne cintorína bol veľký cesnakový veniec," vyrozprávala etnologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
