Čo vedie ľudí k tomu, aby sa obliekli do pestrého kostýmu, natupírovali si vlasy, obuli dlhé topánky a schovali sa za bielu tvár s červeným nosom a vybrali sa terorizovať svoje okolie?
Klauni sú s nami po celé dejiny. Voľakedy to boli šašovia a pocestní zabávači, harlekýni a herci klasických divadelných komédií, ktorí sa pričinili napríklad o rozvoj pantomímy. Mnohokrát to boli tuláci, ľudia s rôznym postihom, napríklad liliputáni, ktorí vo svojich divákoch nevyvolávali vždy len smiech či údiv, ich zjav mal v sebe vždy aj esenciu strachu. Ľudia ich považovali za čudákov.
Bolo častým zvykom, že ak niekto trpel ťažkou telesnou anomáliou, mal zdeformované telo a pod. - skončil v cirkuse a takto si zarábal na svoje živobytie. Mnohokrát ako asistent hlavného cirkusového klauna. V anglicky hovoriacich krajinách sa pre označenie takýchto ľudí používal výraz freak (čudák)a predstaveniam takýchto ľudí sa hovorilo freak show. Tá mala výrazné hororové prvky.
Najväčšiu slávu zažili klauni v Amerike počas veľkej ekonomickej depresie, keď utešovali národ. Ich sláve pomohol aj nemý film, ktorý preberal ich gestá, aby dokázal vyjadriť komickosť situácií. Aj Charlie Chaplin bol svojim spôsobom klaun.
V šesťdesiatych rokoch dokonca v USA vznikali firmy, ktoré posielali klaunov do nemocníc, aby zabávali choré deti. No s popularitou klaunov prichádza i zvláštna fóbia, takzvaná koulrofóbia - neopodstatnený strach z klaunov. Táto fóbia v ľuďoch pri pohľade na klauna namiesto smiechu vyvoláva strach. Medzi týchto ľudí patrí i kultový americký herec Johnny Depp.
Ich obraz - pozitívnych postavičiek baviacich svoje publikum v manéži, sa začal v modernej popkultúre výrazne meniť, najmä keď Hollywood znovuobjavil ich temnú stránku.
Za prelomový sa považuje horor "To", nakrútený na motívy rovnomennej knihy Stephena Kinga, kde bol hlavným zloduchom démonický klaun menom Pennywise.
Aj odborníci vidia súvislosť medzi terajšími útokmi a filmovými predlohami šialených klaunov, v ktorých páchatelia pravdepodobne našli inšpiráciou.
Filmový odborník Peter Konečný však hovorí, že Pennywise nebol prvý zlý klaun, ktorý sa objavil v v kinematografii.
Prečo nás hororoví klauni tak veľmi fascinujú?
Postava klauna je vlastne pripravená na horor a béčkovú kinematografiu. Filmy s bábikami s podobou klauna, ktoré ožijú, zábavní klauni, ktorí popri vtipných kreáciách radi vraždia, masky klaunov s ktorými gangstri radi vykrádajú banky, ale samozrejme aj poctiví démonickí klauni zo záhrobia, ktorí radi unášajú a vraždia deti... Už v roku 1933 sa v krátkom animovanom filme Snow-White prezentuje klaun ako duch meniaci tvar tela.
Ovplyvnila postava Pennywisa ešte ďalšie filmy?
Určite áno, najmä v béčkovej tvorbe. Ani jeden však už neprekonal príbehovú a vizuálnu démonickosť klauna zo slávnej knihy Stephena Kinga ešte z roku 1986.
Akých najznámejších klaunov poznáme?
Joker (Batman), Clown Doll z filmu Poltergeist, Jigsaw, Pennywise, a ja osobne mám rešpekt aj pred Ronaldom McDonaldom . (To je maskot firmy McDonald's, dokonca aj on má svoju démonickú podobu. Vytvorili ju brazílski zamestnanci reťazca štrajkujúci proti nízkym mzdám.)
Čo tento fenomén v kinematografii znamená, prečo je podľa vás táto tématika stále taká populárna a ľudí neustále fascinuje?
Je to kombinácia detského a dospelého strachu. Je šokujúce, keď niekto-niečo k čomu máte ako dieťa dôveru sa otočí proti vám a začne vás naháňať. Ten obrat v pohľade na niekoho zábavného je mrazivý...
Klauni okrem veselého výzoru a skečov, vo svojej podstate za maskou skrývajú svoju skutočnú identitu. Preto má celá vec i ohromný psychologický rozmer, práve ich maska môže byť pre mnoho ľudí únikom, no ako dokazujú posledné prepadnutie, nie pozitívnym.
Takto celú vec vidí psychológ PhDr. Tibor Hrozáň:
Aj to svedčí o tom, že naša fascinácia zlými klaunami zatiaľ nepoľavuje. Najnovšie tento fenomén začal trápiť aj našich českých susedov. Pozrite si o tom reportáž od našich kolegov z TV NOVA:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo