Rodičia splnili 5-ročnému zomierajúcemu chlapčekovi jeho najväčší sen

Mária Lučeničová

10. 4. 2015, 15:55

Keď rodičom lekári povedali, že mu už veľa neostáva, dlho neváhali.

Malý bojovník, Corey Edwards trpí ťažkou vážnou srdcovou vadou. Už ako 7-mesačné bábätko mal veľké problémy a lekári mu veľa času nedávali. Prešiel si veľa operáciami, zdravotnými procedúrami a nemocnica je takpovediac jeho druhým domovom. Viac ako jeho choroba ho avšak trápila úplne iná vec a tou bolo, že sa jeho rodičia stále nevzali aj napriek tomu, že svadbu plánovali tri roky.

Jeho mama Jemma mala najstaršieho Coreyho (5) už ako šesťnásťročná. Po ňom sa narodila ešte malá Isabelle a Caitlyn. Ani po nich sa však za ich otca nevydala a dôvod až priveľmi malého Coreyho zaujímal a trápil. Keď sa však ocitol v pediatrickej jednotke intenzívnej starostlivosti v Bristolskej nemocnici, lekári prišli za Edwardsovcami so zdrvujúcou správou - malému hrdinovi už naozaj veľa času nezostáva. Rozhodli sa pre to rýchlo konať.

Rodičia pre nevyliečiteľne chorého chlapca splnili jeho najväčší sen a vzali sa. Nebola to síce svadba v kostole, ako si to vysníval ale na jeho nemocničnom lôžku. Najväčším problémom bolo najprv povolenie Canterburského biskupa. Dokonca ani zákon neumožňuje sobáš za takýchto okolností alebo v prípade, že je s jedným so snúbencov veľmi zle.

Biskup však našiel tzv. dieru v predpisoch, ktorá povoľuje svadby v nemocnici a s pomocou zamestnancov nemocnice a najbližšími príbuznými všetko zohnali a pripravili za neuveriteľných 48 hodín. Radovala sa s nimi celá nemocnica, sestry dokonca vyzdobili izbu, priniesli tortu a dary pre novomanželov. Corey sa statočne držal celý obrad a hrdo držal svadobné obrúčky.

"Obaja sme plánovali svadbu skôr, len sme ju nechceli mať bez Coreyho. To by sme si neodpustili," hovorí otec a ženích Craig, "Chceli by sme sa veľmi poďakovať bristolskému biskupovi, že nám zvláštne povolenie vybavil. Myslíme, že to malého Coreyho povzbudilo a veľmi sa tešil," dodáva.

Novomanželia síce strávili svadobnú noc na lôžku svojho syna ale neľutujú nič. Bol to podľa nich ich najkrajší deň a sú radi, že radosť spravili najmä ich zomierajúcemu synovi.