Pôvod niektorých siaha niekoľko storočí do minulosti.
Vulgarizmy patria k našim každodenným životom, či sa nám to páči, alebo nie. Nadávky a iné neslušné slová majú v slovenčine väčšinou pomerne zaujímavú históriu, pričom pôvod niektorých siaha niekoľko storočí do minulosti.
„Bože, my vôbec nie sme kultúrny národ. Veď máme len dve-tri nadávky,“ povedal raz Milan Lasica. Práve táto veta inšpirovala aforitu Tomáša Uleja k hľadaniu. Dlhé roky chodí po knižniciach a prehrabáva sa v zdrojoch tradičnej slovenskej ľudovej kultúry, vďaka čomu vytvoril unikátnu zbierku tradičných nadávok. Doposiaľ ich odhalil približne 700.
„Medzi moje najobľúbenejšie patrí ogrgeľ, škuliperda alebo tlčibabka, čo bol výraz označujúci falošnú babku. V skutočnosti majú nadávky väčšinou iný význam, ako sa na prvé znenie môže javiť,“ hovorí Ulej.
Prečítajte si aj: Dojímavá víťazná fotografia rozplakala svet. Zachytáva hrôzu vojny v Sýrii
Historické nadávky
Keď v súčasnosti počujeme historickú nadávku, príde nám milá. „Napríklad huncút. Teraz to bežne poviete aj malému bábätku. V minulosti však išlo o skutočne vulgárny výraz, ktorý pochádza z nemčiny,“ vysvetľuje.
Odvodené boli často od zvierat, cudzích slov, psychických porúch, osobnostných aj fyzických nedostatkov. Zamerali sa teda na hanenie. Urážali všetko, teda vzhľad, tučnotu, vzrast, vlastnosti aj bezzubosť. Boli malebné, zneli vtipnejšie, iné naopak až príliš hanlivo, ich význam sa však časom zmenil. Veď prečítajte si niektoré z nich:
Poznať tiež môžete:
Ľapduľa – mnohovravná, ukričaná žena
Lušta – zlé dievča
Mamuna – tučná, mohutná žena
Maškariak – škaredý človek
Odrifúz – neupravený človek
Viac sa o slovenských vulgarizmoch sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
