V Afganistane zostala jej rodina, sestry aj brat.
Meena Sulaimankhail pochádza z Afganistanu. Na Slovensko prišla v roku 2019, keď získala štipendium slovenskej vlády. Naučila sa po slovensky a úspešne zvládla aj prijímačky na medicínu v slovenskom jazyku. V súčasnosti je študentkou tretieho ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a chce sa stať gynekologičkou.
Meena je tiež jednou z tých, ktorým sa na palube vládneho špeciálu podarilo opustiť Kábul v deň, kedy ho opustil posledný spojenecký vojak. Jej mama, otec, štyri sestry a ďalšia rodina však zostali v Afganistane a nie je jasné, kedy sa spolu opäť uvidia. Dnes nám porozprávala o živote v Afganistane, ale aj o tom, ako sa jej páči na Slovensku.
Život v Afganistane predtým a teraz
Svoju rodinu navštevuje nádejná lekárka najmä cez prázdniny, aj toto leto strávila v rodnej zemi. „Do Afganistanu som prišla na začiatku leta. Všetko bolo skvelé. S rodinou sme boli šťastní, tešili sme sa, že sme opäť spolu. Mladšie sestry študovali, otec a staršia sestra pracovali. Jednoducho bolo všetko v poriadku,“ spomína Meena.
Postupne však nastala zmena a Taliban získal moc v krajine. „Všetci stratili pokoj, istoty, začali sa báť a vedeli, že ich budúcnosť je odrazu nejasná,“ hovorí. Jej rodina si pamätá hrôzy spred 20. rokov, keď bol Taliban pri moci, a tak ich strach je podľa nej oprávnený. „Život v Afganistane sa úplne zmenil. Moja staršia sestra už nemôže pracovať a mladšie chodiť do školy. Dievčatá sa môžu vzdelávať len do šiesteho ročníka základnej školy. Chlapci môžu v štúdiu pokračovať aj potom,“ opisuje neľahkú situáciu.
Okrem toho zasiahla Afganistan finančná kríza, ľudia sú radi, ak majú peniaze na základné potraviny. Nemíňajú ich v bežných obchodoch, takže podnikatelia majú predajne otvorené, ale zákazníci nechodia.
Prečítajte si aj: Východ Slovenska nadránom rozžiaril padajúci meteorit. Jaroslav ho zachytil na autokamere
Evakuácia na Slovensko
Keď Slovensko ohlásilo prvý evakuačný let na Slovensko, vďaka svojmu štúdiu sa mohla vrátiť aj Meena. „Rodičia sa tešili, chceli, aby som sa vrátila na Slovensko a bola som v bezpečí,“ hovorí, ale ona v tom nemala až tak jasno. „Na jednej strane som sa tešila, na druhej som sa chystala odísť, zachrániť sa a pritom som nevedela, čo bude s mojou rodinou,“ objasňuje neľahké rozhodnutie, ktorému čelila. Napokon sa však na evakuáciu prihlásila.
Z médií vedela, že situácia na letisku nie je ľahká. Realita bola podľa nej ešte omnoho horšia. „V uliciach bolo ticho, prázdno, ale na letisku? Tam boli tisíce ľudí, všetci sa na seba tlačili. Nedokázala som v tej mase ani len zdvihnúť telefón a skontaktovať sa s osobou, ktorá mi zabezpečovala transport. Napokon sa mi ani nepodarilo dostať do lietadla, a tak som sa musela vrátiť domov,“ hovorí Meena.
Našťastie sa dostala do druhého evakuačného lietadla, a tak je už niekoľko týždňov na Slovensku.
Viac sa o živote Meeny na Slovensku, jej štúdiu, našej kultúre aj Afganistane dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
