Sladkovodné systémy boli zamorené riasami a baktériami, čo na niekoľko miliónov rokov spomalilo návrat ostatných živých organizmov.
Vulkanické erupcie, ktoré pred štvrť miliardou rokov uvoľnili do atmosféry obrovské množstvo skleníkových plynov, spôsobili jedno z najhorších vymieraní druhov v histórii Zeme. Nový výskum vedcov z University of Connecticut teraz ukázal, že vymieranie sa netýkalo iba živočíchov v oceánoch a na súši ale aj zvieratá v sladkovodných riekach a jazerách.
Masové vymieranie druhov na konci obdobia permu pred 252 miliónmi rokov bolo podľa vedcov najhoršou katastrofou v dejinách našej planéty. V dôsledku klimatických zmien vymrelo 77 až 96 percent všetkých vodných a suchozemských druhov. V novom výskume tento odhad spresnili na 81 percent. Z morí a oceánov vtedy zmizli napríklad aj trilobity, ktoré dnes poznáme iba vďaka ich fosíliám.
O tom, ako prebiehalo vymieranie sa toho doteraz veľa nevedelo. Nová štúdia ukázala, že príčinou vymierania sladkovodných živočíchov bola odlišná ako v prípade ostatných tvorov. Veľkú úlohu zohralo premnoženie siníc, ktoré zmenili vodu na toxickú „polievku".
V zdravom ekosystéme sú sinice prospešné, pretože do vody pri fotosyntéze uvoľňujú kyslík, keď sa však premnožia, kyslík naopak z vody odčerpávajú a uvoľňujú sa z nich toxíny. Hmatateľné dôkazy o tomto jave objavili v okolí austrálskej metropoly Sydney.
Jazerá sa zmenili na toxickú polievku
Fosílne záznamy ukázali, že k premnoženiu siníc došlo krátko po masívnych sopečných erupciách, ktoré spustili klimatické zmeny (otepľovanie). Podľa vedcov totiž došlo k vymretiu druhov, ktoré sa sinicami živia, a tým tak nič nebránilo pohltiť obrovské vodné plochy. Významne k tomu prispela aj erózia pôdy v dôsledku vyschnutiu stromov, vďaka čomu sa do riek a jazier dostalo obrovské množstvo živín.
Sladkovodné systémy boli zamorené riasami a baktériami, čo na niekoľko miliónov rokov spomalilo návrat ostatných živých organizmov. Praveké vody vtedy vyzerali ako hustá jedovatá polievka. Recept na ňu bol podľa vedcov jednoduchý, mal tri základné prísady: vysoké emisie skleníkových plynov, vysoké teploty a dostatok živín. K premnoženiu siníc došlo v histórii planéty viackrát a podľa vedcov sa niečo podobné začína diať aj v súčasnosti - zatiaľ však iba lokálne.
„V jazerách a v plytkých morských ekosystémoch pozorujeme stále častejšie kvitnutie toxických rias, ktoré súvisí so zvyšovaním teploty a zmenami v rastlinných spoločenstvách, čo vedie k zvyšovaniu príspevkov živín do sladkovodného prostredia. Takže je tu viacero paralel s dneškom. Vulkanizmus bol v minulosti zdrojom oxidu uhličitého. Ale vieme, že rýchlosť prísunu oxidu uhličitého, ktorá bola vtedy pozorovaná, bola podobná tej, ktorú pozorujeme dnes," uviedla spoluatorka štúdie Tracy Franková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
