Napríklad hromadný úhyn mäkkýšov môže dočasne ovplyvniť kvalitu vody v mori.
Viac ako miliarda morských živočíchov zahynula pri západnom pobreží Kanady v dôsledku vlny bezprecedentných horúčav, ktoré túto oblasť zasiahli začiatkom júla. Uviedol to morský biológ z Univerzity v Britskej Kolumbii s tým, že ide o varovný signál zraniteľnosti ekosystémov nezvyknutých na extrémne teploty spôsobené klimatickými zmenami.
„Keď sa prechádzate okolo (západokanadského) pobrežia, tak nie je normálne, aby vám pod nohami praskali mušle. Ale teraz ich bolo všade toľko, že ste sa nemohli vyhnúť šliapnutiu na mŕtve živočíchy," uviedol pre britský denník The Guardian morský biológ Christopher Harley.
Podľa Harleyho kalkulácií sa v podstate „uvarila" viac než miliarda mušiel, ulitníkov, hviezdoviek a iných živočíchov. Plážou sa šíril zápach hniloby. Teplota vody stúpla totiž tak vysoko, že v nej tieto organizmy, zvyknuté na oveľa nižšie teploty, neboli schopné prežiť.
Teplota vzduchu v okolí Vancouveru sa v tom čase pohybovala okolo 38 stupňov Celzia, Harley však so svojim študentom pomocou infračervených kamier nameral na kamenistej pláži teploty nad 50 stupňov Celzia.
Tento hromadný úhyn mäkkýšov navyše môže dočasne ovplyvniť kvalitu vody, pretože tieto živočíchy ju čistia a filtrujú. Vďaka nim je morská hladina natoľko priezračná, že slnečné svetlo dosiahne na morské dno a tam prítomné rastliny, ktoré vytvárajú ekosystém pre ďalšie živočíchy.
Pri výpočte počtu uhynutých živočíchov v dôsledku horúčav Harley vychádzal z toho, ako husto pri sebe žijú slávky jedlé. „Na plochu o veľkosti sporáka sa ich zmestia tisíce. A sú tu stovky kilometrov skalnatých pláží, ktoré sú pohostinné pre mušle... A to sú len mušle," pokračoval Harley.
Počet slávok sa môže obnoviť do dvoch rokov, viaceré hviezdovky a morské mušle však žijú desiatky rokov, a množia sa preto oveľa pomalšie, takže ich obnova bude pravdepodobne trvať dlhšie, píše.
Harley navyše dostal od svojich kolegov správy o uhynutých morských sasankách, rybách a ustriciach. Odborníci varovali, že kanadské provincie sa musia prispôsobiť skutočnosti, že náhle a trvalé vlny horúčav budú v dôsledku zmeny klímy pravdepodobne častejšie.
Len začiatkom mesiaca zasiahla severozápad USA a západnú Kanadu vlna horúčav s teplotami do takmer 50 stupňov Celzia, ktoré prispeli aj k početným úmrtiam. V kanadskej obci Lytton 260 kilometrov severovýchodne od Vancouveru vtedy namerali 49,6 stupňa Celzia, čo bolo výrazne viac ako dovtedajší kanadský rekord 45 stupňov. O niekoľko dní neskôr Lytton takmer úplne vyhorel.
Predošlý mesiac bol podľa amerických úradov s priemernou teplotou 22,6 stupňa Celzia najhorúcejším júnom v Spojených štátoch od začiatku vedenia príslušných záznamov pred 127 rokmi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
