Až donedávna bola konvenčná implantovaná elektronika „objemovo neefektívna".
Vďaka pokroku v miniaturizácii by sa množstvo chorých ľudí mohlo dočkať pomoci. Americkí vedci totiž vytvorili mikročip taký malý, sa dá vložiť do tela injekčne. Viac o ňom popísali v odbornom časopise Science Advances.
Vďaka mikročipu by lekári v budúcnosti mohli monitorovať teplotu, tlak krvi, hladinu glukózy či dýchanie pacienta.
Až donedávna bola konvenčná implantovaná elektronika „objemovo neefektívna", to znamená, že vyžadovala značné množstvo čipov, obalov, drôtov a externých meničov a batérií.
V posledných rokoch je však trendom v elektronike stále tesnejšia integrácia elektronických súčastí, kedy sa stále viac funkcií presúva na samotný integrovaný obvod - čip.
Výskumníci z Columbia Engineering predstavili možnú revolúciu v obore, a síce najmenší jednočipový systém na svete, ktorý zaberie menej než 0,1 milimetra kubického. Je taký malý, že ho vidno len pod mikroskopom. Autori jeho veľkosť prirovnávajú k roztočom.
Výskumníci sa vraj pri jeho vývoji dostali na samý okraj možností súčasných technológií. Museli napríklad pre napájanie aj pre komunikáciu s prístrojom využiť ultrazvuk. Klasické rádiové vlny, ktoré by sa použili za normálnych okolností, sú totiž príliš veľké.
„Toto je nová myšlienka čipu ako systému. Toto je čip, ktorý sám osebe, bez ničoho iného, je kompletne fungujúci elektronický systém. Malo by to byť revolučné pre vývoj bezdrôtových, miniaturizovaných implantovateľných zdravotníckych prístrojov, ktoré dokážu vycítiť rôzne veci, taktiež byť použité v klinických aplikáciách a nakoniec schválené pre použitie,“ uviedol hlavný autor štúdie Ken Shepard, profesor elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva.
Zariadenie sa však zatiaľ bude testovať len v laboratórnych podmienkach. Cieľom tímu je vyvinúť čipy, ktoré možno injekčne vpraviť do tela ihlou a následne s nimi pomocou ultrazvuku komunikovať zvonku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
