Do konca storočia by podľa odborníkov mohla klesnúť o neuveriteľných deväť až osemnásť metrov.
Najväčšiemu jazeru na svete hrozí ekologická katastrofa. Kaspické more zažíva doslova devastačný pokles hladiny a zdá sa, že vyhliadky na najbližšie roky nie sú o nič lepšie. Vedci totiž predpokladajú, že do konca storočia jeho hladina klesne o neuveriteľných deväť až 18 metrov oproti súčasnému stavu, informuje portál The Conversation.
Znamená to, že jazero stratí najmenej 25 percent svojej pôvodnej veľkosti a odhalí tak 93 000 kilometrov štvorcových suchej pôdy, čo je približne rozloha Portugalska.
Kým teda odborníci už dlhšie upozorňujú na to, že hladina morí vo svete stúpa, Kaspické more sa borí s opačným problémom. Navyše, pokles hladiny sa deje približne desaťkrát rýchlejšie.
Príčinou je aj v tomto prípade zmena podnebia. Vody Kaspického mora sú totiž izolované, ich povrch leží približne 28 metrov pod svetovými oceánmi. Výška hladiny závisí od toho, koľko vody doň prúdi z riek, množstva zrážok a odparenej vody. Odborníci však predpokladajú, že v najbližších rokoch to budú najmä slabšie zrážky a zvyšujúca sa teplota, ktorá má podľa výpočtov narásť o tri až štyri stupne, čo výrazne zníži hladinu vody v Kaspickom mori.
V minulosti už jeho hladina čelila rôznym výkyvom. Svedčia o tom aj starobylé mestské hradby v Derbente na kaukazskom pobreží Ruska, ktoré sú niekoľko desiatok rokov ukryté pod hladinou mora. Pred asi 10 000 rokmi zas bolo more asi o 100 metrov nižšie. Niekoľko tisíc rokov predtým bolo približne o 50 metrov vyššie ako dnes a rozlohou bolo také veľké, že sa doslova prelialo do Čierneho mora.
Zmeny, ktoré ho čakajú v najbližších rokoch, môžu byť navždy nezvratné. Ovplyvnia nielen ľudí žijúcich v pobrežných oblastiach, ale aj pestovanie plodín, chov zvierat a rybolov. Pokles ovplyvní aj okolité delty riek.
Ústup hladiny napokon zaznamenali už aj bývalé prístavné mestečká. V Azerbajdžane to bolo mesto Liman a na iránskom pobreží zasa mesto Ramsar, z ktorých sa už prakticky stali vnútrozemské mestá.
Klesanie hladiny znamená ekologickú katastrofu aj pre miestne ekosystémy. Plytšie pobrežie severného a východného Kaspického mora je hlavným zdrojom potravy pre ryby, vtáctvo a kaspické tulene. Toto územie sa však už v najbližších rokoch zmení na suché a neúrodné miesto. Zvyšok biodiverzity nachádzajúcej sa v hĺbkach medzi 50 a 150 metrami bude rovnako ovplyvnený, keďže v dôsledku zvyšujúcej sa teploty dôjde k zníženiu hladiny kyslíka.
Situácia si vyžaduje rýchly zásah, no odborníci sa zhodujú, že v tomto bode ju možno riešiť už iba globálnymi dohodami, ktoré by mohli spomaliť celosvetovú klimatickú krízu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
