Podľa vedcov najväčšie riziko pre ľudstvo predstavujú patogény z vtákov, netopierov, hlodavcov, primátov či hospodárskych zvierat, ktoré navyše neustále mutujú.
Koronavírus nie je jediný vírus, ktorý pochádza zo zvierat a zároveň ohrozuje ľudí. Tím vedcov odhaduje, že vtáky a cicavce môžu prenášať ďalších až 850 000 doposiaľ neobjavených vírusov, ktoré pre človeka predstavujú potenciálne riziko, informuje Daily Mail.
Medzinárodný tím dvadsiatich dvoch vedcov zahŕňa odborníkov z oblasti biológie, ekológie a zdravotníctva a zastrešuje ich medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby IPBES. „Za pandémie v žiadnom prípade nemôžeme viniť zvieratá. Je to práve ľudská činnosť, ktorá vedie k zmene podnebia a strate biodiverzity a ktorá tak zvyšuje riziko pandémie,“ uviedol predseda IPBES a prezident Aliancie EcoHealth Peter Daszak.
Podľa vedcov najväčšie riziko pre ľudstvo predstavujú patogény z vtákov, netopierov, hlodavcov, primátov či hospodárskych zvierat, ktoré navyše neustále mutujú. Riziká takéhoto šírenia nákazy rýchlo stúpajú a každý rok lekári u ľudí identifikujú viac ako päť nových doposiaľ neznámych chorôb, z ktorých každá môže mať pandemický potenciál.
Odborníci uviedli, že bez opatrení na ochranu divých zvierat bude dochádzať k častejším a potenciálne horším pandémiám. Podľa nich totiž aj naďalej platí, že predchádzať prípadným problémom je jednoduchšie, ako ich neskôr riešiť. Na to, aby sme sa tomuto scenáru vyhli, je podľa vedcov dôležité predchádzať tzv. zoonotickým ochoreniam, ktoré vznikajú nakazením človeka infikovaným zvieraťom.
To si podľa nich vyžaduje okamžité ukončenie neudržateľného využívania životného prostredia vrátane odlesňovania, ťažby vzácnych drevín a iných surovín, obchodu s divými a exotickými zvieratami či spotreby produktov ako sú mäso a palmový olej. Medzi odporúčané opatrenia patrí aj zavedenie daní z mäsa a živočíšnej výroby a zväčšenie úsilia ochranárov.
Odborníci odhadujú, že také kroky by ročne stáli okolo 40 až 58 miliárd dolárov, čo je podľa nich iba zlomok z vynaložených nákladov na boj proti pandémiám ako je pandémia nového koronavírusu. Tá podľa výpočtov stála štáty len do júla tohto roka už 8 až 16 biliónov dolárov.
Vedci vyrátali, že nekontrolovateľné odlesňovanie, rozširovanie ľudských sídiel a rastlinná a živočíšna výroba stoja za viac ako 30-timi percentami chorôb, ktoré sa objavili od roku 1960. Ľudia sa čoraz častejšie tlačia na miesta, kde predtým žili zvieratá a tie sa naopak dostávajú do častejšieho kontaktu s ľuďmi.
„Bez preventívnych opatrení sa budú pandémie objavovať častejšie, budú sa šíriť rýchlejšie, zabijú viac ľudí a ovplyvnia globálnu ekonomiku s oveľa ničivejšími dopadmi ako kedykoľvek predtým,“ upozornili vedci vo svojej správe.
„Pokiaľ nepodnikneme urgentné kroky, otázkou nie je, či nastane ďalšia pandémia podobná tej koronavírusovej, ale to, kedy k nej dôjde,“ dodal Andy Jones, výskumník v oblasti verejného zdravia z University of East Anglia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
