Domnievajú sa, že ide o výsledok genetickej anomálie známej ako bilaterálna gynandromorfia.
Vedcom v americkej Pensylvánii sa podaril unikátny objav. Našli tam vtáka, ktorý má jedno krídlo sfarbené doružova a druhé dožlta. Domnievajú sa, že ide o výsledok genetickej anomálie známej ako bilaterálna gynandromorfia, píše Science Alert.
Na rozdiel od pravého hermafroditizmu, pri ktorom má jedinec aj mužské aj ženské reprodukčné orgány, vykazujú gynandromorfy na každej strane tela kontrastné pohlavné charakteristiky. V prípade vtáka druhu Glezgovec ružovoprsý (latinsky nazývaný Pheucticus ludovicianus) vedci spozorovali ružovo-žltú kombináciu. Ružové sfarbenie je pritom typické pre samičky a žlté pre samcov.
Dokonca aj zadná strana krídel a chvosta vykazuje zásadné pohlavné rozdiely. Na ľavej strane má glezgovec hnedší odtieň a na pravej strane zase čierny odtieň.
Nejde pritom o prvý takýto objav. V prírode už vedci podobné anomálie objavili. Ak rozbor z odobratej krvi preukáže, že ide naozaj o gynandromorfa, pravdepodobné je, že podobne budú zasiahnuté aj jeho vnútorné orgány ako mozog či reprodukčné orgány.
„Sme nadšení, že sme mohli vidieť takúto vzácnosť zblízka, niečo podobné sa vám môže podariť len raz za život. Je to ako vidieť jednorožca,“ hovorí programová manažérka Annie Lindsay.
Ornitológovia v pensylvánskom výskumnom centre Powdermill Avian Research Center krúžkujú vtáctvo už od roku 1962. V prírodnej rezervácii Powdermill ich ročne okrúžkujú približne 13 000. Za tú dobu tak majú záznamy o státisícoch jedincov, no celkovo sa im podarilo objaviť len menej ako desať bilaterálnych gynandromorfov. Naposledy sa v prírodnej rezervácii objavil podobne vzácny jedinec v roku 2005.
Tento zvláštny jav bol zaznamenaný aj u plazov, motýľov a kôrovcov a vedci si ho stále nedokážu vysvetliť. Spočiatku sa predpokladalo, že gynandromorfy sa vytvorili spojením dvoch vyvíjajúcich sa embryí, ktoré boli zvlášť oplodnené, ale teraz majú vedci inú domnienku.
Podľa nich by mohlo ísť o proces pri tvorbe vajíčka, kedy v ňom vznikajú dve jadrá namiesto jedného. Ak ich následne oplodnia dve spermie, potom sa začnú deliť samostatne. Každá strana tela potomka by sa teoreticky mohla vyvíjať ako vlastné pohlavie, pričom jedna strana bude vyjadrovať ženské chromozómy a druhá strana mužské chromozómy.
Otázkou je, či má potom takýto jedinec schopnosť rozmnožovať sa. Aj na to majú vedci teóriu. „Pretože u vtákov je funkčný zvyčajne iba ľavý vaječník a ľavá strana tohto konkrétneho jedinca je samičia, teoreticky by mohol plodiť mláďatá, ak by sa úspešne spáril so samcom,“ myslia si vedci. Ak sa ženské časti nachádzajú na pravej strane, jedinci sú zvyčajne neplodní.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
