Pozostatky príbuzného dnešného medveďa hnedého trčali z roztápajúceho sa permafrostu.
Pastieri sobov objavili v ruskej Arktíde neobvykle dobre zachovalú múmiu medveďa jaskynného z doby ľadovej. Podľa predbežných odhadov zviera žilo niekedy medzi 22-tisíc a 39 500 pred naším letopočtom. Oznámili to vedci zo Severovýchodnej univerzity v Jakutsku.
Nález je o to cennejší, že doteraz sa vždy našli iba kosti tohto pravekého predátora. Píše portál Siberian Times.
„Je kompletne zachovalý, má všetky vnútorné orgány, dokonca aj nos. Ide o mimoriadne dôležitý objav pre celý svet,“ uviedla Lena Grigorjevová zo spomínanej univerzity.
Jaskynný medveď aj medveď hnedý sa pravdepodobne vyvinuli z medveďa etruského, ktorý žil pred 1,2 až 1,4 mil. rokov. Boli porovnateľnej veľkosti s najväčšími súčasnými medveďmi. Priemerná hmotnosť samcov bola od 400 do 500 kg, samice vážili 225 až 250 kg. Jaskynný medveď mal lepšie vyvinutý čuch ako súčasné medvede.
Obývali nízke horské oblasti bohaté na vápencové jaskyne. Steny niektorých jaskýň s úzkym vchodom medvede svojím chodením a srsťou za státisíce rokov vyleštili.
Obrovské množstvo kostí nájdených v južnej, strednej a východnej Európe viedlo niektorých vedcov k tomu, aby si mysleli, že v Európe raz boli doslova stáda jaskynných medveďov. Poukázali však na to, že niektoré jaskyne majúce tisíce kostí, boli zhromažďované po dobu 100-tisíc rokov.
Pastieri našli medveďa jaskynného, ktorý vyhynul pred 15-tisíc rokmi, na Ljachovskom ostrove, ktorý je súčasťou Novosibírskych ostrovov v Severnom ľadovom oceáne.
Pozostatky príbuzného dnešného medveďa hnedého trčali z roztápajúceho sa permafrostu. Presný vek šelmy odhalí až radiokarbónová analýza.
Ruský Ďaleký východ v uplynulých rokoch vydal viacero múmií prehistorických zvierat. Pri topení „večne zamrznutej pôdy“ sa na povrch dostali pozostatky mamutov, nosorožcov srstnatých či mláďaťa leva jaskynného.
Viac sa dozviete z reportáže nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
