V UNESCU sme mohli byť už dávno. Podľa sokoliarov im štát hádzal polená pod nohy.
Slovenské sokoliarstvo by sa konečne mohlo stať súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Rozhodne sa o tom síce až budúci rok v Paríži, no podľa sokoliarov je to hotová vec. A mohli tam byť vraj dávno, keby im štát nehádzal polená pod nohy.
Sokoliarstvo má na Slovensku tradíciu už od 5.storočia. Najväčšiu slávu zažilo v časoch Veľkej Moravy. Aj dnes má však svojich pokračovateľov a nie je ich málo.
"V súčasnosti slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore má viac ako 500 členov a kandidátov a tých kandidátov je okolo 130," hovorí Alojz Kaššák, prezident Slovenského kubu sokoliarov.
Sokoliari hovoria, že ich koníček im dal nových kamarátov a spoznávajú vďaka nemu slovenskú prírodu a históriu.
Málokto však vie, že vďaka sokoliarskym chovom sa do voľnej prírody vrátilo množstvo vzácnych druhov dravcov.
Do svetového zoznamu UNESCO sa snažia dostať od roku 2006. Hoci sokoliari z okolitých štátov ich radia medzi špičku, dlho sa nevedeli prebojovať cez slovenskú komisiu.
"Niektorí členovia vyčítali, že sokoliarstvo je týranie zvierat. Tak sme museli si vybaviť potvrdenie od veterinárov a od ministerstva pôdohospodárstva," vysvetľuje Kaššák.
Nakoniec sa ale medzi nominantov prebojovali a stihli to len tak- tak. K osemnástim štátom, ktoré toto uznanie už získali, prijme totiž UNESCO už len posledných šesť krajín.
Téme sa venovala Veronika Tesáková.
Celé Televízne noviny si môžete pozrieť na markizaplus.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
