Do veže kostola sa chodí len raz, maximálne dvakrát za storočie.
Najznámejšiu žilinskú pamiatku už dlhšie opravujú. Najnovšie reštaurujú vrcholový kríž aj medenú makovicu pod ním, na hodinovej veži. Pri ich demontovaní našli robotníci historické skrinky.
Do veže kostola sa chodí len raz, maximálne dvakrát za storočie pri veľkých rekonštrukciách. Ľudí preto láka nechať tam po sebe stopu. Aj pri snímaní kríža na žilinskej katedrále sa robotníci po 80-tich rokoch dočkali.
Vytiahli jednu tubu. Boli v nej mince, ktoré datovali túto tubu do roku 1942. Boli tam mince zo Slovenského štátu, čo sedí do obdobia, kedy sa robila posledná veľké stavebná obnova chrámu.
Po chvíli vytiahli ďalšiu tubu, ktorá bola menšia a viac skorodovaná. V nej boli mince, ktoré mali viac ako sto rokov.
Sú vraj krehké a nemôžu ich len tak rozvinúť. Pravdepodobne sú na kyslom papieri, ktorý desaťročia odolával vysokým mrazom aj horúčavám.
Vo veži sa najčastejšie ukrývajú novinové výstrižky s opisom politickej situácie, mestské dekréty s počtom obyvateľov, ale aj informácie z biskupstva či o stavbe kostola.
Približne do mesiaca by kríž aj s kopulou mali opraviť a vrátiť na vrch veže. Dovtedy písomnosti preskúmajú a ak sú v dobrom stave, možno ich tam aj vrátiť. Vedenie Žilinskej diecézy už teraz rozmýšľa, čo do veže vložia oni.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
