Sopečná aktivita prispela k skleníkovému prostrediu, o ktorom sa predpokladá, že môže za masové vyhynutie živočíchov.
Sopečné výbuchy zohrali zásadnú úlohu pri zmene klímy na Zemi, ktorá viedla na konci triasového obdobia pred 201 miliónmi rokov ku koncu života na našej planéte. K tejto myšlienke dospeli vedci z univerzity v talianskej Padove, píše The Guardian.
Odborníci tvrdia, že objavili bubliny oxidu uhličitého v sopečných horninách, ktorých vznik datujú ku koncu triasu. Ich objav podporuje teóriu, že takáto aktivita prispela k skleníkovému prostrediu, o ktorom sa predpokladá, že môže za masové vyhynutie živočíchov.
„Táto biotická kríza zničila takmer polovicu existujúcich druhov neskorého triasu v morských a suchozemských ríšach,“ vysvetlil Manfredo Capriolo z Univerzity v Padove, ktorý je spoluautorom štúdie.
Tím vedcov tvrdí, že množstvo emisií uhlíka uvoľnených počas jedinej erupcie predstavuje rovnaké množstvo ako to, ktoré sa pravdepodobne vyprodukuje ľudskou činnosťou počas 21. storočia za predpokladu, že sa globálna teplota zvýši o 2°C nad úroveň, aká bola pred industrializáciou.
Táto skutočnosť je pre nás obrovským varovaním. „Najnovšie zistenia naznačujú, že klimatické a environmentálne zmeny, ktoré sa udiali za čias triasu pre zvýšené emisie zo sopečnej činnosti, mohli byť podobné tým, ktoré predpokladáme, že nastanú v blízkej budúcnosti,“ varuje tím talianskych odborníkov.
Capriolo zdôraznil, že podobnosť v množstvách oxidu uhličitého vypúšťaného do ovzdušia je pozoruhodná a zároveň alarmujúca. Pretože aj keď neskorý trias a moderný svet sú veľmi odlišné obdobia, rovnako tak pôvod emisií skleníkových plynov, všetko naznačuje tomu, že výsledok môže byť v konečnom dôsledku rovnako fatálny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
