Kalendára sa veľakrát nedržia ani Rómovia. Meno Winnetou Cicko skutočne existuje.
Mená od výmyslu sveta. Rebríček krstných mien, ktoré vyberáme svojim deťom, je naozaj pestrý. Nájdete v ňom celkom netradičné ale aj úsmevné mená. V hitparáde mien sú však na popredných priečkach stabilní víťazi.
Paľo, Jožo, či Zuza alebo Mária. Možno by ste povedali, že to sú naše najtypickejšie mená. Z rebríčka ich vytláčajú už niekoľko rokov noví nástupcovia.
Z chlapčenských je to stálica Jakub, Michal, Martin. Z dievčenských Ema, Karolína, Sofia, Alexandra.
V minulosti dávali naši predkovia svojim deťom krstné mená podľa presného pravidla.Pokiaľ išlo o prvorodeného syna, tak vždy dostával meno po svojom otcovi, alebo starom otcovi, a v prípade prvorodených dievčat takisto dedili mená podľa svojich matiek.
V rodine tak mali niekoľko generácií rovnaké mená. Keď dieťa porodila slobodná mamička, meno mu vybrali za trest. Kňaz vybral meno, ktoré bolo považované v danej lokalite za neatraktívne alebo prípadne bolo nejakým spôsobom špecifické, netradičné a tým pádom ho aj stigmatizovalo počas celého života.
Stále je ale mnoho rodičov, ktorí svojim deťom dávajú také netradičné mená, že by ste ich v slovenskom kalendári hľadali iba ťažko.
Kalendára sa veľakrát nedržia ani Rómovia. Meno Winnetou Cicko skutočne existuje.
„Winnetou som už aj ja počul, ale vo Vrútkach máme Šeherezádu aj Onura. Kamoška má napríklad Noaha," hovorí Ján Štrkáč z Rómskej tlačovej agentúry Romata.
Inšpirácia v seriálových menách však môže byť pre dieťa v budúcnosti traumatizujúca.
Podľa celoslovenského rebríčka popularity bude ale zrejme o pár rokov typicky slovenským menom Sofia, Nina, či Samuel alebo Filip.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
