Tomu sa povie vzácnosť: Vyrobili nerádioaktívnu vodku z Černobylu

Eike Batista (v strede) počas zatknutia.
Zdroj: Profimedia.sk

Obilniny vypestovali neďaleko lokality jadrovej katastrofy z roku 1986.

Tím britských vedcov pomohol vyrobiť nerádioaktívnu vodku s názvom Atomik z obilnín vypestovaných neďaleko lokality černobyľskej jadrovej katastrofy z roku 1986 na území dnešnej Ukrajiny. Oznámila to vo štvrtok Portsmouthská univerzita, z ktorej vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

Vedci síce zistili v obilninách určitú rádioaktivitu, ale podľa nich bol po bežnom destilačnom procese v získanom alkohole prítomný iba jediný rádionuklid C-14 "na rovnakej úrovni, aká sa nachádza v každom destiláte".

"Domnievam sa, že ide o najdôležitejšiu fľašu destilátu na svete, pretože by mohla pomôcť pri ekonomickom zotavení komunít žijúcich v tejto opustenej oblasti a jej okolí," uvádza v zmienenom vyhlásení profesor Jim Smith, ktorý skúma zamorenie pochádzajúce z Černobyľu už takmer tri desaťročia a na výrobe Atomiku spolupracoval so svojimi ukrajinskými kolegami.

Po havárii bola okolo atómovej elektrárne vytvorená 30-kilometrová uzavretá zóna, kde je stále oficiálne zakázané komerčné poľnohospodárstvo, a to priamo v zóne aj v širšej priľahlej oblasti.

"Mnoho tisícok ľudí stále žije v zóne povinného presídlenia, kde je naďalej zakázané nové investovanie a využívanie poľnohospodárskej pôdy," zdôraznil Smith.

Vedci ďalej uviedli, že založia spoločnosť s názvom The Chernobyl Spirit Company, ktorá bude predávať predmetnú vodku, a dúfajú, že s limitovanou produkciou Atomiku začnú už v tomto roku.

Podľa ich plánu pôjde 75 percent z tržieb pre miestnu komunitu, ktorá stále trpí ekonomickým dosahom katastrofy.

Tím začal tento projekt pestovaním obilnín na farme ležiacej v uzavretej zóne. "Našou ideou bolo použiť ražné zrná na výrobu destilátu. Zobrali sme raž, ktorá bola mierne kontaminovaná a vodu zo zvodnených černobyľských vrstiev, a vydestilovali sme to," hovoria vedci, ktorých slová dopĺňa stanica BBC.

Pri havárii černobyľskej atómovej elektrárne 26. apríla 1986 zahynulo 30 ľudí a stovky ďalších neskôr zomrelo na choroby súvisiace s ožiarením, hoci presná bilancia obetí zostáva predmetom polemiky. Sovietske úrady sa spočiatku pokúšali katastrofu zatajiť a neskôr zľahčovali jej následky.

Z uzavretej zóny evakuovali 350.000 ľudí. Podľa vedcov sa odtiaľ rádioaktivita úplne vytratí za 24.000 rokov.

LONDÝN/TASR
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vodka

Dôležité udalosti