Podľa vedcov nie je zrejmé, čo sa stalo s populáciou, ku ktorej objavený jedinec patril.
Približne 210.000 rokov staré pozostatky tzv. človeka rozumného, teda príslušníka druhu Homo sapiens sapiens, ktoré boli nájdene v nemenovanej gréckej jaskyni, sú podľa stredajšieho vyhlásenia vedcov najstaršími pozostatkami nášho druhu nájdenými mimo Afriky. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Úlomok zo zadnej časti lebky bol v gréckej jaskyni nájdený ešte v 70. rokoch. Vedci však vtedy predpokladali, že ide o pozostatky človeka neandertálskeho, ktorý obýval európsky kontinent dávno pred príchodom človeka rozumného.
Najnovší komparatívny výskum tvaru úlomku kosti však ukázal, že v skutočnosti ide o príslušníka druhu Homo sapiens sapiens.
Dátum pravdepodobného príchodu človeka rozumného do Európy sa tak oproti predchádzajúcim zisteniam posunul o približne 50.000 rokov do minulosti.
Podľa vedcov nie je zrejmé, čo sa stalo s populáciu, ku ktorej objavený jedinec patril. Zo súčasného stavu poznania totiž vyplýva, že po sebe nezanechali žiadnych dodnes žijúcich potomkov.
Vedci predpokladajú, že išlo skôr o jednu z mnohých skupín, ktoré Európu dočasne obývali dávno pred tým, než sa našim predkom podarilo natrvalo sa na kontinente usídliť a následne ho celý kolonizovať.
Ako pripomína agentúra AFP, človek rozumný nakoniec pred približne 45.000 - 35.000 rokmi v Európe definitívne nahradil nemenej inteligentných neandertálcov, s ktorými však predtým niekoľko milénií spolunažíval a plodil zmiešané potomstvo.
Podľa vedeckej štúdie z roku 2010 majú ľudia európskeho a ázijského pôvodu v prípade jednotlivcov približne dve percentá neandertálskej DNA, pričom v celej populácii ľudstva prežíva približne 20 percent neandertálskeho genómu. Stopy neandertálskej DNA však nemajú ľudia pôvodom zo subsaharskej Afriky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
