Ukrajinu chce rozkúskovať, nazýva ju „fiktívnym štátom“. Putinovi čoskoro môže pribudnúť nový spojenec v EÚ a NATO

V prvom kole prezidentských volieb v Rumunsku prekvapivo zvíťazil nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu.
Calin Georgescu. Zdroj: TASR/AP Photo/Alexandru Dobre

Nádejný kandidát na kreslo rumunského kandidáta tvrdí, že Ukrajina je „fiktívny štát“. Nárokuje si na jej územie a nabáda aj Poľsko, aby urobilo to isté. Jeho vyjadrenia sa stretli s vlnou kritiky, pre Kremeľ sa javí ako spojenec.

Reči o potenciálnom rozdelení Ukrajiny medzi Rusko a okolité krajiny sa objavujú od začiatku vojny. Ich veľkým propagátorom je bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý predstavil aj niekoľko máp znázorňujúcich, ako by takéto rozdelenie mohlo vyzerať. Exšéf Kremľa, ktorý bol v minulosti prezývaný „ruský Obama“, sa domnieva, že na ukrajinské územie si budú robiť nároky Poľsko a Maďarsko.

Kým spojenci Ukrajiny vnímajú tieto reči ako blúznenie spôsobené možnou nadmernou konzumáciou alkoholu zo strany Medvedeva, zdá sa, že v rumunskom kandidátovi na prezidenta Călinovi Georgescuovi našiel spojenca.

Prečítajte si tiež:

​Chce pohraničné územie Ukrajiny, ktoré susedí s Rumunskom 

Nádejný kandidát, označovaný za proruského a kritizujúci smerovanie Rumunska na Západ, vyvolal rozruch svojimi výrokmi.

Ukrajinu nazval „fiktívnym štátom“ a dokonca si nárokuje časti jej územia. V rozhovore uviedol, že k prekresleniu hraníc na Ukrajine na „100 % dôjde“.

„Cesta k niečomu takému je nevyhnutná. Ukrajina je fiktívny štát. Ukrajinská sovietska socialistická republika,“ cituje jeho slová Kyiv Post.

„Svet sa mení. Zmenia sa hranice. Ak sa zmenia hranice, kde sme? Máme záujem o Severnú Bukovinu, Budžak, Severný Maramureš, bývalé Zakarpatsko. Stále sú tam Maďari,“ povedal Georgescu s odkazom na ukrajinské regióny hraničiace s Rumunskom.

Politik tiež navrhol, aby Poľsko anektovalo Ľvov, čo je tvrdenie, ktoré často používa ruská propaganda.

Aj jeho slová o „fiktívnom štáte“ sú v súlade s ruským propagandistickým naratívom. V minulosti ich mal vysloviť aj ruský prezident Vladimír Putin v roku 2008, keď na stretnutí s Georgeom Bushom tvrdil, že Ukrajina nie je „skutočná krajina“.

Prečítajte si tiež:

​Vyjadrenia spustili vlnu kritiky 

Vyjadrenia Georgescua vyvolali veľkú vlnu kritiky od ukrajinských predstaviteľov, ale aj od rumunských vládnych politikov.

„Vyhlásenia rumunského politika Călina Georgescua, ktoré spochybňujú územnú celistvosť nášho štátu, sú extrémnym prejavom neúcty voči Ukrajine a ukrajinskému ľudu,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Heorhii Tykhyi.

Rumunského politika obvinil, že koná na príkaz Kremľa.

„Na pozadí takýchto vyhlásení sa pokusy Călina Georgescua vystupovať ako ‚nezávislý‘ politik javia ako absurdné. Jeho rétorika je totožná s ruskou propagandou, čo naznačuje úplnú závislosť od Moskvy,“ dodal.

Ešte ostrejšie reagovala rumunská europoslankyňa Dana Barna, ktorá ho pre Euractiv označila za „blázna“.

„Blázon môže hovoriť len bláznivo. Georgescove tvrdenia o rozdelení Ukrajiny s vyšinutým diktátorom v Moskve nemôže brať vážne žiadny rozumný človek,“ povedala.

Zdá sa však, že nádejný kandidát neustúpil od svojich tvrdení ani po kritike. Pre Digi24 zopakoval svoje vyhlásenia a dokonca zaútočil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého nazval skorumpovaným „polodiktátorom“.

Prečítajte si tiež:

V prospech kandidáta mali zasahovať Rusi

Rumunsko vypísalo nový termín prezidentských volieb na máj tohto roku. Minuloročné voľby boli anulované. V prvom kole získal kontroverzný kandidát najviac hlasov, no to nestačilo na priame zvolenie. Nakoniec však vznikli pochybnosti, či do rumunských volieb nezasahovala cudzia mocnosť, konkrétne Rusko, a tak boli výsledky prvého kola anulované.

Rusi mali pomáhať s propagáciou kandidáta na sociálnych sieťach, pričom otázky vyvolával aj pôvod jeho financií, ktorý nevedel preukázať. Kontroverzný politik odmieta tvrdenia, že by mu Rusko dopomohlo k úspechu.

Ak by Georgescu vyhral májové voľby, pre Ukrajinu by to bola zlá správa, pretože Kremeľ by získal spojenca v členskej krajine NATO a Európskej únie. Práve prezident má v Rumunsku na starosti smerovanie zahraničnej politiky. Nie je preto vylúčené, že Georgescu by sa pokúšal podkopať pomoc Ukrajine alebo by presadzoval miernejší postoj voči Rusku.

Robert Fico do Bruselu nedoletel, premiér sa tam mal zúčastniť jednania ohľadom plynu, viac sa dozviete v reportáži:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti